Občas sa rada zabávam rôznymi paralelami medzi prírodou a ľuďmi či situáciami.. Napríklad pri pohľade na oblohu.. Vždy sa poteším, keď po škaredom a zamračenom dni vykukne slnko a nakoniec pripraví na oblohe ešte aj parádne divadlo pri dramatickom západe slnka.. A naposledy pri týchto ľaliách.. Hľadala som síce niečo iné, no nakoniec sa ukázalo, že tie prekrásne ružové ľalie boli presne to, čo som potrebovala.. 🙂 Chcela som uprostred jedálenského stola niečo, čo by pekne vyniklo a zároveň ladilo s naším jarným kvietkovaným prestieraním.. Ružové ľalie na to boli úplne perfektné.. Bola to dokonalá krása.. Ale.. Mala niekoľko ale..
1. Príliš silná vôňa.
2. Kvietky svojou dokonalou krásou pôsobili takmer ako umelé.
3. Ten bordel peľ, čo z kvetov začal po pár dňoch padať!
A tak, keď som tieto krásky fotila, v duchu som sa bavila na tom, ako to s tou dokonalou krásou je.. Že vlastne nič nie je také dokonalé, ako sa zdá.. Dokonca som videla, ako sa jednotlivé kvietky pretekali v tom, aby sa ukázali, že ktorý z nich je najkrajší.. A skončilo to tak, že boli na seba tak natlačené, že si navzájom akoby zavadzali.. Nič v zlom proti ľaliám :), no skúste si nabudúce – keď niekomu budete závidieť dokonalú krásu, prácu, rodinu, život.. – spomenúť na moje slová a toto prirovnanie.. Každá dokonalosť má aj svoju odvrátenú, nedokonalú stránku..
Ak ma sledujete a čítate už dlhšie, iste vám neuniklo, že posledné mesiace som prechádzala ťažkým obdobím.. No ten, kto články a popisky k fotkám na sociálnych sieťach nečítal, videl len krásne fotky.. Niekedy minulý rok som si totiž povedala, že chcem mať na Instagrame len pekné kvalitné fotky z foťáku, ktoré si budem starostlivo vyberať, lebo sa mi zladený feed páči a robí mi radosť.. (pozn. predtým som na Instagram dávala fotky hocijako bez rozmyslu a občas aj z mobilu; tie mobilné momentky teraz nájdete len v stories)
Z fotiek by sa mohlo zdať, dokonalý feed = dokonalý život.. všakže :)? Ale kdeže!
Začiatkom tohto roka som mala dokonca chvíle, keď som zvažovala, či sa na to všetko nevykašlem.. Aký zmysel malo napĺňať sociálne siete a blog fotkami a obsahom, keď mi zrazu nič nedávalo zmysel? Po čase som prišla na to, že to bolo len také obdobie.. a vlastne aj úplne pochopiteľné po tom všetkom.. Odvtedy som na tom už o dosť lepsie a aj keď som si od blogu chcela dať pauzu, lebo som mala pocit, že čokoľvek v súvislosti s ním (ako aj magazínom D&L) ma neskutočne stresuje, srdce ma k nemu neustále ťahá a v hlave sa mi opäť vynárajú nové nápady na články.. Som však ešte opatrná a mám pocit, že by som si ešte mala dobre premyslieť (nové) smerovanie blogu..
Ďalšia vec, nad ktorou som sa v poslednom období zamýšľala, bola či sa zapojím do súťaže Bloger roka.. Keby ste sa ma opýtali pred pár mesiacmi, bez váhania by som povedala, že určite nie.. Veď som sa ani necítila byť poriadnou blogerkou a netušila som, kedy a či vôbec pribudne nový článok.. (Inak, zistila som, že je celkom oslobodzujúci pocit dovoliť si veci ukončiť, aby som potom mohla začať odznova, preto, že naozaj chcem a nie preto, že sa to odo mňa očakáva..)
Pozrela som si archív článkov na blogu z minulého roka a spomínala na to, ako som posledné roky myslela na blog alebo magazín D&L každý jeden deň.. Ako som sa snažila dať do toho vždy maximum (v rámci svojich časových možností) a ako išlo vsetko bokom, keď ma kopla múza a musela som tvoriť.. 🙂
♥
Minulý rok som sa napríklad (prvý a zatiaľ aj poslednýkrát) dokopala k tomu, aby som spravila zhrnutie predošlého roka v dvoch článkoch – Ako malé krôčiky spravia veľký (k)rok.. I a II Napísala som niekoľko motivačných článkov, ku ktorým sa občas aj sama vrátim – napr. Prečo je začiatok roka lepší ako Vianoce alebo môj obľúbený článok Hello spring! Podelila som sa s vami o inšpirácie na Darčeky z lásky (nielen na Valentína)..
Spravila som si radosť prvými kresbičkami po 100 rokoch.. umelecké diela to nie sú, no jedna z nich sa ocitla na propagačných materiáloch Nadácie Výskum rakoviny (Dobro, pomoc a nádej..) a spolu s ďalšou poslúžili ako predloha na krásne postavičky z dielne Zuzky Verbovskej (jednu vílu pre NVR a druhú pre mňa).
Sťahovali sme sa do vlastného bytíka a to spustilo sériu článkov na tému Dream home.. a nová Love affair bola na svete.. 🙂 Stihla som fotenie pod sakurou – Little bit of pink heaven.. Pripravila som pre vás citáty / plagátiky na stiahnutie – Be happy, fall in love and create! Oslávili sme 2. výročie blogu Dream & live a v rámci giveaway som rozdala niekoľko výtlačkov prvého, slniečkového čísla D&L magazínu.. Snívala a plnila som si Bledomodrý sen.. narodeniny trávila v levanduľových poliach.. a prezradila vám, Ako chutí splnený sen v Provensálsku..
Vytvorila som ďalšie číslo magazínu snov s názvom Sny.. z lásky utkané.. Jedným z článkov boli aj inšpirácie na párty doma a o zákulisí príprav som písala v článku O párty-nepárty a o rozprávkovom svete.. Proces zrodu posledného čísla magazínu nebol ľahký a bol pre mňa jednou veľkou životnou skúškou a preto som mu venovala niekoľko článkov.. (O snoch, bolesti a kvetoch, ktoré zakvitnú v duši.., Nie vždy vieme utekať.. a tak to má byť.., Jedna veľká životná skúška, poďakovanie a čas na plán B.., Niekde medzi knihou a časopisom.. a Malo to byť inak.. alebo nemalo?)
Medzitým sa u nás doma začalo zútulnievať.. (pričom sme s Peťkou natočili prvé krátke videjko) a keďže sme v našom novom byte absolvovali minulý rok prvé Vianoce (pre mňa úplne prvé Vianoce mimo môjho rodiska), spolu so Silvinkou sme pripravili článok s inšpiráciami ako na Biele Vianoce.. 3x inak.. (Dreaming of a..) White Christmas..
♥
Tento rok sme (konečne!) prešli na krásnu WordPress šablónu, aby aj môj malý nenápadný blog mohol vyzerať „svetovo“.. 🙂 Mám pocit, že som do toho dala toľko práce, času, energie.. a hlavne celé svoje srdce, že si to tak nejako dlžím sama sebe.. aby som si dopriala šancu byť za tú svoju snahu nejakým spôsobom odmenená alebo aspoň videná..
O rovnosti šancí v tejto súťaži sa síce popísalo a pošuškávalo všeličo, no rozhodla som sa, že to napriek tomu skúsim.. Nebudem však prosíkať o hlasy.. aj keď viem, že peniažky z sms hlasovania idú na dobrú vec.. nie som stotožnená s tým, ako si blogeri musia rok čo rok naháňať hlasy, aby sa mohli prebojovať do užšieho výberu.. Na jednej strane to samozrejme z hľadiska organizátorov chápem, no na druhej.. naozaj nemám najmenšiu chuť prosiť ľudí o hlasy.. (Stačil mi minuloročný hithit..)
Takže to spomeniem len tu a len raz.. Ak chcete môj blog podporiť v súťaži Bloger roka, a zároveň prispieť Nadácii Križovatka, môžete za mňa zahlasovať smskou v tvare BLOGER (medzera) 447 na číslo 6661.. Cena spätnej sms je 0,50 € a z jedného čísla je možné zahlasovať maximálne 5-krát.
Oveľa viac ma však poteší to, keď mi svoju podporu ukážete tak, že mi napíšete.. Aby som vedela, že tam na druhej strane ste, čítate moje články, pozeráte moje fotky.. a niečo vám to dáva..
.. aby to opäť začalo dávať zmysel aj mne..
Ďakujem, že tu so mnou ste..
♥♥♥