Kým minulý rok by mohol niesť podtitul „Na ceste k vyhoreniu“, tento rok viem pokojne už teraz, v jeho polovici, označiť nálepkou „Na ceste (späť) k sebe“..
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno maličké ružovo-modré pastelové kráľovstvo.. Od začiatku však bolo pod kliatbou perfekcionizmu.. No nebola to kliatba, ktorú by si princezné (Katka a Silvi) žijúce v tomto kráľovstve hneď všimli..
Všetko to začalo ešte minulý rok.. Úplne neplánovane.. Zhliadnutím postu na Instagrame s nasledovným odkazom: “Dear self, I’m sorry for all the mean things I’ve said to you.”
Naše malé pastelové papierové kráľovstvo s veľkým srdcom oslavuje svoje prvé narodeniny!!!
Minimalist je láska.. Pastelová láska, ktorá prekoná všetko.. Niektorý deň mi tak napadlo, že ja som si pri tvorbe našich zápisníkov žila v takej malej kreatívnej bubline.. keď všetko ostatné prestalo existovať.. Bola som schopná nakopnúť sa a tvoriť v hlbokej noci s úsmevom v duši aj na perách.. a mala som problém ísť spať, lebo najradšej by som tvorila ďalej..
Jednou z vecí, za ktoré som bola v roku 2020 najviac vďačná, je spolupráca snov – so značkou Dreamlove.. Niečo takéto sa nedeje každý deň, dokonca ani každý rok a keďže je to pre mňa niečo výnimočné, rada by som to tu mala zvečnené, v samostatnom článku.. z kategórie #dreamjob 🙂
Dlho som s tým mala veľký problém.. Robiť veci pre radosť (mať to aj v názve!), s radosťou a láskou.. a pýtať si za to peniaze??? A to sa môže? Je to vhodné? Nebudú ma mať ľudia menej radi, keď na to, čo boli zvyknutí dostávať zadarmo, zrazu nalepím pomyselnú cenovku? To boli najčastejšie myšlienky, ktoré mi hlavou splašene lietali niekoľko rokov..
Dnes by som vám chcela porozprávať o tajomstve ukrytom v titulke nášho zápisníka Tajomstvo držateľného šťastia.. Dlho predlho niesol v mojich myšlienkach, priečinkoch v počítači aj v komunikácii s ilustrátorkou a grafičkou pracovný názov „best self workbook“, aj keď som vedela, že anglický názov určite mať nebude..
Musím sa vám priznať.. Mám dosť biednu pamäť.. Keby nebolo fotiek a príspevkov na sociálnych sieťach, neviem neviem, čo by som si z posledných rokov pamätala.. Navyše ešte „trpím“ spomienkovým optimizmom a tak na veľa zlých vecí automaticky zabúdam.. resp. si len matne spomínam, že niečo bolo zle, ale podrobnosti mám zamknuté pod kľúčom, ktorý vlastne ani nemám záujem hľadať..
novšie články