Dlho som s tým mala veľký problém.. Robiť veci pre radosť (mať to aj v názve!), s radosťou a láskou.. a pýtať si za to peniaze??? A to sa môže? Je to vhodné? Nebudú ma mať ľudia menej radi, keď na to, čo boli zvyknutí dostávať zadarmo, zrazu nalepím pomyselnú cenovku? To boli najčastejšie myšlienky, ktoré mi hlavou splašene lietali niekoľko rokov..
Dnes by som vám chcela porozprávať o tajomstve ukrytom v titulke nášho zápisníka Tajomstvo držateľného šťastia.. Dlho predlho niesol v mojich myšlienkach, priečinkoch v počítači aj v komunikácii s ilustrátorkou a grafičkou pracovný názov „best self workbook“, aj keď som vedela, že anglický názov určite mať nebude..
Musím sa vám priznať.. Mám dosť biednu pamäť.. Keby nebolo fotiek a príspevkov na sociálnych sieťach, neviem neviem, čo by som si z posledných rokov pamätala.. Navyše ešte „trpím“ spomienkovým optimizmom a tak na veľa zlých vecí automaticky zabúdam.. resp. si len matne spomínam, že niečo bolo zle, ale podrobnosti mám zamknuté pod kľúčom, ktorý vlastne ani nemám záujem hľadať..
Na tento rok.. a obzvlášť na jar, som mala veľké plány.. Zápisník Tajomstvo udržateľného šťastia mal byť hotový začiatkom marca, tieto týždne som mala v plnom nasadení fotiť do jarného čísla magazínu Dream & live a tieto dni sme mali byť v New Yorku.. Všetko je zrazu inak.. úplne inak, ako som si vysnívala a naplánovala.. A je to v poriadku..
Keď som pred týždňom hľadala titulnú fotku k novému podcastu, hneď som si spomenula na jednu moju srdcovku zo San Francisca.. Používam ju už takmer dva roky, ako profilovku na Facebooku aj ako podpis v emailoch.. Je pre mňa čímsi výnimočná.. mám pocit, akoby v nej bolo zakonzervované čaro splnených snov.. teda, odráža „len“ jeden konkrétny, no stala sa pre mňa akousi ilustračnou fotkou úprimnej radosti z čerstvo splneného sna.. Uvedomila som si, že síce príbeh za ňou je súčasťou posledného čísla magazínu Dream & live, na blogu som naň akosi pozabudla.. A to by som dnes chcela napraviť.. 😉
Poznáte tie sny, ktoré sa objavili vo vašom srdci tak dávno, že si to už ani nepamätáte? Možno to zo začiatku ani neboli sny, len semienka záujmu, ktorý prerástol vo vášeň, ktorá sa spojila s narastajúcou túžbou vytvoriť alebo zažiť niečo výnimočné.. Aj takto sa rokmi formujú želania a tie “najtajnejšie” sny.. ktoré niekedy prekvapia aj nás samotných.. 🙂 A tak sa jedného dňa prebudíme a zistíme, že zrazu do seba všetko tak krásne zapadá..
Myslíte, že náhody existujú alebo veríte skôr v osud? Ja rada verím, že veci sa nám dejú tak, aby dávali zmysel.. aby nám niečo dali, niečo nás naučili a aby do seba všetko postupne pekne zapadlo.. Tak to bolo aj s Jankou a jej jabĺčkami La Caramela.. Dovoľte mi dnes vyrozprávať náš spoločný príbeh.. príbeh, ktorý sa skrýva za mojou prácou snov číslo 3.. 🙂
Niekedy stačí jeden malinký krok.. Možno ho urobíte len tak mimovoľne, bez toho, aby ste si jeho silu a dôležitosť uvedomovali.. No potom zistíte, že to bol práve ten jeden malinký krok, ktorý všetko uviedol do pohybu.. a vďaka ktorému ste konečne vykročili na cestu za svojím snom..
Myslím, že existujú dve skupiny ľudí.. Jedným sa pri pozeraní týchto našich inšpirácií rozžiaria oči.. a tí druhí.. tí si ťukajú na čelo a nechápu, prečo to vlastne robíme.. 🙂 Aj v mojom okolí sa nájdu ľudia z tej druhej skupiny a aj keď tie reakcie nie sú práve povzbudivé, jedna z nich ma motivovala k napísaniu tohto článku..