Domov Magazín Malo to byť inak.. alebo nemalo?

Malo to byť inak.. alebo nemalo?

od Katka

Malo to byť inak.. 24.11., presne mesiac pred Vianocami a deň pred našimi meninami, sme mali sláviť malé Vianoce. Tešiť sa z čerstvých výtlačkov nového čísla magazínu snov. Mali sme sedieť v pohode v našej obývačke, v peknom slávnostnom oblečení, smiať sa a pripíjať si na výsledok našej práce.. Okrem Katky, našej skvelej grafičky art directorky, tu malo so mnou byť a oslavovať ešte asi 10 dobrých duší, ktoré projekt podporovali a verili mu..

Mala som nachystaný outfit s krásnou novou sukňou, kúpené biele vianočné ruže a svetielka na dotvorenie „vianočnej“ atmosféry, objednané moje obľúbené malinové makrónky.. Pozvaných hostí každým dňom ubúdalo.. a na poslednú chvíľu nás zostalo 5, čo sa ešte zredukovalo na 3. Bolo mi to ľúto, lebo keby som to vedela na začiatku, bola by som dohodla iný termín (aj keď sa mi tento symbolický páčil..). Nechcela som sa nad tým moc zamýšľať, no bolo to celé také zvláštne.. aj keď mal každý svoj dôvod, ktorý som chápala.. nedávalo mi to celé zmysel.. až kým..

Predstavovala som si, že sa ráno zobudím s tým už trošku zaprášeným detským pocitom pravých Vianoc.. že nebudem vedieť od vzrušenia zaspať, že sa v očakávaní a radosti zobudím skôr ako je treba a že budem od šťastia skákať od radosti.. keď si otvorím ten svoj vysnívaný balíček..

Bolo to inak.. V noci sa mi snívali podivné sny a ráno som sa síce zobudila skôr, no nebolo to nadšením.. bola som akási nervózna.. Nevedela som prečo.. Poobede sme išli vyzdvihnúť balíčky s magazínmi.. Na pohľad vyzeralo všetko v poriadku. Vybrať a prelistovať si jeden z výtlačkov som chcela až doma, v kľude, a s čistými rukami.. Katka ma (ako vždy) na diaľku cez messenger povzbudzovala, nech to už konečne otvoríííííím.. a bola zvedavá, aké to je.. Opatrne som vytiahla jeden magazín a labužnícky pohladila obálku. Bola som ochotná prižmúriť oči nad viacerými škrabancami (ktoré tam síce nemali byť, ale skôr či neskôr by používaním pribudli) a taktiež nad drobnými bublinkami pri väzbe. Aby ste chápali, s Katkou si potrpíme na všetky detaily a chceme, aby bol magazín vždy v prvotriednej kvalite.. takže záleží na každom detaile.. No nechcela som si na začiatok kaziť radosť.. Začala som listovať.. Papier bol veľmi príjemný na dotyk a farby boli krásne.. Stránky sa mi však otvárali podozrivo ľahko.. Otvorila som magazín náhodne na niektorých stránkach a bez nejakého výraznejšieho pritlačenia bola dvojstránka takmer na plocho.. sem tam som videla takmer do vnútra väzby.. Srdce mi začalo rýchlejšie tĺcť.. Toto snáď nemôže byť pravda.. Presne takto predsa vyzerali úplne prvé výtlačky, ktoré sme dávali tlačiť pred viac ako 2 rokmi, nezadali správne lepidlo a v tlačiarni nás na to neupozornili.. a tak sa nám časopis po pár listovaniach rozpadol.. Dali sme ho vytlačiť nanovo a odvtedy sme si dávali sakra pozor, aby sme zadali správne lepidlo a väzbu a vždy sme pre istotu prízvukovali, že potrebujeme, aby magazíny vydržali veľa listovaní.. Inak tomu nebolo ani teraz.. Dokonca sme doniesli aj jedno naše archívne rozpadnuté číslo na ukážku..

Ako sa to mohlo stať? Veď to nemôže byť pravda.. Ja som pri listovaní vždy opatrná a tak som nechcela hneď natvrdo skúšať limity.. Diskutovala som na diaľku s Katkou.. Nezdalo sa mi to.. Nevedela som, čo robiť.. Magazín sa nerozpadol, no vyzeral, že je to len otázkou času.. Vrátila som sa k nemu ešte raz.. a ešte raz.. Listovala som ho stále rovnako jemne.. len som sa na niektoré stránky vrátila opakovane.. Potom to prišlo.. Stránky sa začali trhať a oddeľovať od väzby..

Vedela som, že je zle.. a že sa to deje naozaj.. Tento nekonečný príbeh dnes nebude mať happyend.. 

A zrazu aj to, že nás zostalo tak máličko z pôvodnej zostavy na oslavu, začalo dávať zmysel..

Nasledovala séria telefonátov a o pár minút sme už boli s niekoľkými balíčkami naspäť v tlačiani, aby ich mohli pozrieť a posúdiť reklamáciu. Oficiálny výsledok budeme mať pondelok, keďže piatok podvečer tam už nebolo skoro nikoho.. Utrela som si slzy, spýtala sa Katky a Niki, ktoré zostali z pôvodného zoznamu pozvaných, či sa im chce prísť a nachystala som stolík s časopismi, ako som mala pôvodne v pláne.. Spravila som pár fotiek a čakala.. Namiesto slávnostnej sukne som si dala roztrhané rifle a mikinu. Katke sa magazín pri listovaní rozpadol úplne na totálku, žartovala, aby odľahčila situáciu a po pár minútach sme sa bavili úplne o iných veciach.. a kôpky nerozbalených magazínov okolo nás boli len nemou kulisou.. Takto to nemalo byť.. alebo malo??

Týmto sa chcem ospravedlniť za zdržanie a poprosiť o trpezlivosť všetkých, ktorí na balíčky s magazínmi čakali posledný novembrový týždeň. Situáciu riešime a veríme, že nové výtlačky budú čoskoro..

P.S. Makrónky boli výborné a ďakovné kartičky sú v poriadku..


Súvisiace články:

Niekde medzi knihou a časopisom..
Jedna veľká životná skúška, poďakovanie a čas na plán B..
Veríte v krásu splnených snov?
Sny.. z lásky utkané..
Príbeh jedného časopisu..

 

Mohlo by sa vám pačiť