Dream & live.. 2 slovká.. celá životná filozofia v nich.. a jeden projekt, ktorému som venovala takmer 3 roky.. kvantum času, energie a nespočetné množstvo myšlienok.. snívania aj trápenia.. Nápis vyrazený na jemnom náramku.. a navždy v mojom srdci..
Poznáte ten pocit, keď zistíte, že všetky kúsky skladačky do seba perfektne zapadajú a všetko zrazu dáva ten najkrajší zmysel? Tak toto som si užívala zhruba 3 roky dozadu.. Na jar roku 2015.. po fotení v Paríži.. v čase, keď vznikal prvý Dream & live magazín.. Keď sa „starý“ blog Sweet wedding dream menil na Dream & live a keď sa Fotky pre radosť spojili s myšlienkou snívania a plnenia snov.. Krásne časy.. Krátko na to som oslávila okrúhle narodeniny a bola som šťastná prešťastná, že sa mi TO podarilo zistiť a dať dokopy ešte pred nimi..
Teraz mám o 3 roky (skúseností aj nejakých tých šedín) viac a môžem sa nad tým len pousmiať.. ako som vtedy verila, že som našla svätý grál a všetko bude navždy vyriešené.. Ach, kiežby to bolo také jednoduché.. Že keď sa raz nájdete, už nikdy sa nestratíte.. že ak vám niečo začne dávať zmysel, už nikdy sa nerozplynie.. Tak to však nefunguje.. NIČ netrvá večne.. Raz ste hore, raz dole.. a zrejme čím viac to prežívate, tým vyššie (pocitovo) stúpate no zároveň tým hlbšie aj padáte.. Až máte pocit, že ste zrazu na samom začiatku..
Hovorí sa, že človek sa každých 7 rokov mení.. neviem, čo je na tom pravdy, no takto pred 7 rokmi som bola na tom zle.. Naozaj zle.. dalo by sa povedať, že som prežívala najťažšie obdobie svojho života.. a nevidela som žiadne východisko z tej situácie.. Pár dní na to sa objavil môj princ na bielom koni.. 🙂 (Áno, o pár dní slávime s Tominom už siedme výročie.. ♥) Pri ňom a vďaka nemu (a jeho/našej láske) som sa dala dokopy, pozbierala všetky črepy, zalepila rany, postavila sa na nohy a dalo by sa povedať, že som sa konečne našla.. Našla som to, čo ma baví najviac, začala som tomu venovať čím ďalej tým viac času, energie a lásky.. a všetko do seba krásne zapadlo a konečne dávalo zmysel.. Až kým..
.. sa to opäť celé postupne nerozpadlo.. Som tu, po siedmych rokoch znova prešľapujem na jednom mieste a mám pocit, akoby som sa trochu stratila.. Cítim sa nekonečne unavená a neviem ako ďalej.. Veci, ktoré mi dávali zmysel pol roka/rok dozadu, zrazu zmysel nedávajú.. Som v úplne inej situácii ako vtedy.. mám pri sebe lásku svojho života, mám vás, ktorí tento blog čítate.. no aj tak.. mám pocit, že som tak trochu sama.. a opäť na začiatku..
Zdá sa mi, že prísť o seba po tom, ako ste sa našli alebo stratiť niečo, čo ste si vysnívali a vytvorili, je tak akosi ťažšie, ako to vôbec nenájsť, nevytvoriť, nemať.. a len tak byť bez toho.. Po tom, ako zistíte, aké skvelé to môže byť, tá absencia bolí oveľa viac..
Každopádne.. posledné mesiace pre mňa neboli ľahké.. Vydanie posledného čísla magazínu snov dalo zabrať mojej snílkovskej náture.. a veľmi.. Toľko vecí sa stalo, toľko sklamaní a bolesti som zažila na tejto ceste.. že si to ani neviete predstaviť.. keď držíte to naše dielko v rukách a listujete stránky plné úsmevov.. To všetko bolo pred TÝM.. Celý necenzúrovaný skutočný príbeh vie len pár ľudí z môjho okolia.. Všetko sa rozsypalo (ako tie stránky prvých výtlačkov..) a ja sa z toho stále neviem spamätať.. Stále sedím pri pomyselnej kope stránok, ktoré nedokážem dať dohromady, no napriek tomu sa od nich neviem len tak odpútať a ísť ďalej.. Ešte nie..
V skutočnosti je to, paradoxne, presne naopak.. Okrem niekoľkých fotiek nevyhnutných pre blog a sociálne siete, nedokážem to posledné číslo len tak s radosťou chytiť do rúk a(lebo) fotiť. Bolí to, páli a len zväčšuje ten blčiaci nepokoj v duši.. Namiesto toho, aby som sa z neho tešila a skákala radosťou.. ako tomu bolo pri tom predošlom..
Po dosiahnutí cieľa, splnení sna.. predsa vždy prichádza TEN pocit.. tá radosť, to teplo, tá spokojnosť.. odmena za všetku námahu, ktorá sa nedá zmerať ani vyčísliť.. Mne však ostalo len prázdno v duši.. akoby to niečo príjemné, teplé, radostné niekto bezohľadne vytrhol a nechal len chladnú čiernu dieru..
Aby toho nebolo málo, musela som sa práve v týchto ťažkých mesiacoch vysporiadať aj s ďalšou ranou.. výzvou.. ďalšou životnou skúškou.. Stále nie som pripravená o tom otvorene písať, keďže sa to netýka len mňa.. zatiaľ sa len potichu trápim a sledujem, aké zmeny táto skúška so sebou (a hlavne so mnou) prináša..
Keď vás niečo také zasiahne nepripraveného a ešte oslabeného, zabolí to.. veľmi.. Okrem toho sklame a naštve.. Tieto tri emócie sa vo mne miesili asi najčastejšie.. Nepomáha ani pokladať si otázku prečo?, lebo po jej zodpovedaní aj tak nepríde vykúpenie v podobe pokoja v duši.. kdeže.. Viem však, že VŠETKO má svoj zmysel.. aj keď sa nám zrovna nepáči, nezapadá do karát a nežije sa práve najpríjemnejšie.. a práve takéto skúšky z nás formujú silnejších a verím, že aj lepších ľudí.. Pravdu známeho „čo ťa nezabije, to ťa posilní“ si musí zistiť každý na vlastnej koži.. Že to nie je len fráza.. Že príde moment.. zlom, keď sa z obete dokážete stať víťazom.. Len zmenou myslenia a prístupu.. Nemám pre vás čarovnú formulku.. aj tak žiadna nefunguje okamžite, na povel.. aspoň u mňa nie.. Musela som si prejsť svojím a musel na tú zmenu prísť ten správny čas..
Čas, keď velenie prebrala mužská časť môjho ja, ktorá povedala a dosť! všetkému trápeniu, ľutovaniu, porovnávaniu a pocitom bezmocnosti či nespravodlivosti.. Čas, keď som sa začala sústrediť len na prácu a nič iné.. V tomto čase vznikali nové stránky pre Dream & live.. aj pre Fotky pre radosť.. Všetky tie vyššie spomenuté pocity na chvíľu vystriedala hrdosť na všetko to, čo som dosiahla a vytvorila.. a zrazu.. som na moment opäť našla ten stratený zmysel.. len v trošku iných súvislostiach..
♥♥♥
Pred pár dňami som intuitívne „siahla“ po Lane Del Rey.. že čo má nové.. 🙂 Pred pár rokmi som ju často počúvala.. stále dokola.. no teraz som od nej dlhšie nič nepočula.. a zrazu som dostala chuť na niečo od nej.. lebo viem, že niektoré jej skladby sú presne na takéto obdobia.. Našla som si album Lust for Life.. a najviac mi z neho sadli skladby Tomorrow never came a Change.. s krásnymi melódiami.. V tej druhej ma zaujal aj text..
„Maybe it’s enough to just be where we are because
Every time that we run, we don’t know what it’s from
Now we finally slow down, we feel close to it
There’s a change gonna come, I don’t know where or when
But whenever it does, we’ll be here for it“
A potom si ma našli tieto krásne slová od Majky – Tri bodky, ktoré to vyjadrili ešte lepšie.. a ja veľmi dúfam, že je v nich ukrytá pravda aj pre mňa..
Pracovňa – moje malé kráľovstvo.. Môj #homeoffice..
Na odľahčenie tu mám ešte pár fotiek z miesta, kde sa to všetko tvorí.. Kde triedim a upravujem fotky, píšem články, vybavujem maily.. Kde som dávala dokopy posledný Dream & live magazín a kde vznikli aj nové stránky pre Dream & live a Fotky pre radosť.. Miesto, kde pracujem na svojich snoch..
Pracovný stôl a lampa: Ikea
Stolička: dizajnove.sk
Kožušina: Jysk
Modrý diár: Filofax/Ševt
Ostatné diáre, zápisníky: darčeky
Podložka pod myš: Legami (kúpené na letisku Bermago/Miláno)
Jabĺčko: La Caramela
Magazín: Dream & live
Darčekové poukazy: Fotky pre radosť
Sviečka: Jemnô
Kvetinový box: DIY Dream & live
Tylová sukňa: Peter a Lucia
Náramok: Ručičkovo
Guľaté vázy: feelhome.sk