Spomienky na Paríž..

Robím výbery fotiek z Paríža.. Sme doma 2 týždne a stále nemám ani hrubé výbery fotiek.. Viete prečo? Prvé dni som sa tými fotkami nadšene kochala a vyberala chuťovky.. akoby som mala pred sebou óóóbrovskú bonboniéru s krásnymi a chutnými bonbónmi a pokúšala sa vybrať niekoľko ukážkových.. 🙂
Stále som si ich prezerala.. po sériách.. vracala som sa k obľúbeným.. preklikávala, usmievala sa, spomínala.. Keď som si chcela urobiť radosť, niektoré z tých obľúbených som si upravila.. aby sa mi na ne ešte krajšie pozeralo :).. Po tom, čo som tento proces absolvovala niekoľkokrát, som sa donútila spraviť výbery.. z jedného fotenia, z druhého a z nás.. 🙂 A pritom som zistila, kde je problém 🙂.. Robím výbery fotiek z Paríža a trpím pri tom.. Je to však krásne utrpenie.. Akoby som z každej jednej fotky cítila dýchať Paríž, ktorý mi tak strašne chýba.. Preklikávam si fotky, jednu za druhou.. a všetko to prežívam znova.. Takmer počujem hlasy a smiech, takmer cítim vietor, vône a chute.. je to takmer akoby som tam bola.. je to zároveň tak blízko a tak ďaleko.. Trpím, že je to už nenávratne preč, no usmievam sa a som šťastná, že som to všetko zažila.. Usmievam sa pri spomienke na všetky príhody, čo sa nám stali.. a som šťastná za to, že je to sčasti pretavené do fotiek a časť z toho všetkého.. časť z nás, z toho akí sme boli.. z toho ako sme žili naše malé sny.. bude navždy zvečnená na niekoľkých miliónoch pixelov a šťastné, nefalšované úsmevy ľudí, ktorí skutočne ŽILI, sa budú vynímať na tých malých lesklých papierikoch, ktoré budú o pár rokov chytať ďalšie generácie a budú počúvať príbeh o tom, aké to bolo „tenkrát poprvé v Paríži“..
Nie, vlastne netrpím.. žijem.. žijem svoj sen.. a niekedy je to tak krásne, až to trochu bolí..