Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Tag:
Fotky ku ktorým mám vzťah
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Robím výbery fotiek z Paríža.. Sme doma 2 týždne a stále nemám ani hrubé výbery fotiek.. Viete prečo? Prvé dni som sa tými fotkami nadšene kochala a vyberala chuťovky.. akoby som mala pred sebou óóóbrovskú bonboniéru s krásnymi a chutnými bonbónmi a pokúšala sa vybrať niekoľko ukážkových.. 🙂
Stále som si ich prezerala.. po sériách.. vracala som sa k obľúbeným.. preklikávala, usmievala sa, spomínala.. Keď som si chcela urobiť radosť, niektoré z tých obľúbených som si upravila.. aby sa mi na ne ešte krajšie pozeralo :).. Po tom, čo som tento proces absolvovala niekoľkokrát, som sa donútila spraviť výbery.. z jedného fotenia, z druhého a z nás.. 🙂 A pritom som zistila, kde je problém 🙂.. Robím výbery fotiek z Paríža a trpím pri tom.. Je to však krásne utrpenie.. Akoby som z každej jednej fotky cítila dýchať Paríž, ktorý mi tak strašne chýba.. Preklikávam si fotky, jednu za druhou.. a všetko to prežívam znova.. Takmer počujem hlasy a smiech, takmer cítim vietor, vône a chute.. je to takmer akoby som tam bola.. je to zároveň tak blízko a tak ďaleko.. Trpím, že je to už nenávratne preč, no usmievam sa a som šťastná, že som to všetko zažila.. Usmievam sa pri spomienke na všetky príhody, čo sa nám stali.. a som šťastná za to, že je to sčasti pretavené do fotiek a časť z toho všetkého.. časť z nás, z toho akí sme boli.. z toho ako sme žili naše malé sny.. bude navždy zvečnená na niekoľkých miliónoch pixelov a šťastné, nefalšované úsmevy ľudí, ktorí skutočne ŽILI, sa budú vynímať na tých malých lesklých papierikoch, ktoré budú o pár rokov chytať ďalšie generácie a budú počúvať príbeh o tom, aké to bolo „tenkrát poprvé v Paríži“..
Nie, vlastne netrpím.. žijem.. žijem svoj sen.. a niekedy je to tak krásne, až to trochu bolí..
Dnes som sa tak pozastavila nad tým, prečo vlastne relaxujem tak, že sa prehŕňam v starých fotkách.. Hľadám a vraciam sa k tým najlepším, dokonalým.. Možno je to nejaký psychologický efekt toho, že sa pohľadom na niečo podľa môjho názoru pekné a v rámci možností dokonalé upokojím.. Že napriek tomu, že život je plný ťažkých a častokrát aj bolestivých chvíl.. tieto fotky ma utvrdzujú v tom, že je bohato popretkávaný chvíľami, ktoré za to stoja.. Krásami, pri ktorých na nejaký čas zabúdame na všetko zlé.. Keď sa na také fotky pozerám, všetko ostatné prestáva existovať.. Vpíjam to do seba a takýmto spôsobom trošku relaxujem a vypínam z reálneho sveta…. pretože niekedy jednoducho potrebujete vypnúť a utiecť.. ďaleko..
Na
še svadobné fotky som nepozerala už dlhší čas.. Svedčí o tom aj absencia príspevkov z rubriky „fotky, ku ktorým mám vzťah“ za posledných pár mesiacov
:).. Odolala som aj pri príležitosti ¾ roka od svadby :).. No potom som dočítala poslednú knižku z oddychovej série o svadbách a okamžite som musela vidieť tie naše vysmiate portréty zo svadobného dňa.. Tie, ktoré sme si hneď obľúbili, ktoré putovali do celej rodiny, nafotené len v rýchlosti za pár minút.. tie, vďaka ktorým nikdy nezabudneme.. že aj keď dokonalé nebolo zďaleka všetko, naše šťastie dokonalé určite bolo.. 🙂 .. a je
;)..
Pred pár dňami som dostala chuť oprášiť nejaké naše staré fotky a objavila som tieto dve, ešte z našej svadobnej cesty :).. Neviem, ako to bude znieť, no veľmi rada sa na ne pozerám.. je to, akoby som nám videla do duše.. (Mimochodom, tieto fotky vznikli jeden-dva dni po splnení nášho sna o svadobnom fotení v Paríži ;)..)
Dnešná fotka do výberu je „len“ fotka obrúčok, no napriek tomu patrí medzi moje obľúbené.. Je to jednoduchá, čistá fotka, s obsahom, ktorý sa dá len ťažko opísať.. zažívam ho však každý deň :)..
Diárik, na ktorom sú obrúčky odfotené, je otvorený na stránke s dátumom našej svadby. Celý nápis vo vnútri prsteňov znie: „You are my fairy tale“.
O čo mi išlo, keď som to fotila, pár dní pred svadbou: Chcela som fotku obrúčok s tieňmi v tvare srdiečok a nápisom fairy tale.
Čo v tej fotke vidím teraz: Všetko :).. Symbolické vyjadrenie nášho vzťahu. Diárik zobrazuje celkovo život, jeho dennodenné prežívanie, prstienky znázorňujú obsah, náplň života. Zaostrené je na slovíčka „fairy tale“, ktoré dopĺňa jemný tieň srdca, z čoho je jasné, o aký druh rozprávky ide :)..
Keďže posledné týždne absolútne nemám čas na písanie, no zato naše svadobné a posvadobné fotky mám stále na očiach, napadlo mi, že každý týždeň vyzdvihnem jednu z mojich obľúbených, srdcu blízkych fotiek..
Fotky patria u mňa do rebríčka top 5 najlepších vecí na svete :). Žijem nimi, milujem ich a k niektorým mám neobyčajne silný vzťah.. a dlhšie sa to už skrývať nedá.. Bodka. 🙂
Pre dnešok vyberám túto fotku..
Dôvod: Cestu k „oltáru“ som si pred svadbou v hlave prehrávala asi miliónkrát.. V rozprávkových šatoch, na zámku, ako idem dolu schodmi a kráčam k svojmu princovi.. k najlepšiemu mužovi na svete.. za znenia nádhernej hudby.. Netuším prečo, no tie schody mi akosi prirástli k srdcu a táto časť dňa bola pre mňa v predstavách najdôležitejšia.. Z môjho vnútorného pohľadu to predstavovalo podstatu celého sobáša a bola to akoby moja posledná cesta za slobodna, ako jednotlivca.. cesta za šťastným koncom, ako v rozprávkach :)..
A práve v tomto bode, kde na fotke stojím, sa moja pomyselná cesta začala.. Spustila sa hudba, na tvári široký úsmev, schytila som šaty a vykročila v ústrety šťastnej budúcnosti..
foto: Tomáš Záhumenský
Dnes nechám za seba hovoriť fotku..
Uvedomila som si totiž, že presne táto fotka ma momentálne vystihuje.. Balóny sú všetky moje sny, plány a očakávania, ktoré si so sebou stále ťahám.. Niekedy sa na ne usmievam, teším sa z nich, niekedy sa nimi dám úplne uniesť.. a niekedy si len podopriem hlavu a.. som unavená.. a na chvíľu oddychujem :)..
foto: Tomáš Záhumenský