Jeden večer som vypla počítač skôr ako obvykle a siahla po knižke, ktorú som chcela prečítať už roky.. Automaticky som ju ovoňala a hneď ma pichlo pri srdci, lebo sa mi tá vôňa spájala s detstvom a modrou izbičkou u starých rodičov, kde mala táto knižka, spolu s ostatnými, čestné miesto vo vitríne, pri drevenom hojdacom kresle a okne s výhľadom do parku.. Musela som potlačiť príval emócií a spomienok.. Uvedomila som si, že vonku prší a začala som si vychutnávať tú chvíľku..
Kvapky monotónne bubnujúce do okna a ja strčená so starou knižkou v posteli.. Znie to ako strašné klišé a úplne obyčajná vec, no pre mňa to v tú chvíľu bolo niečo výnimočné, lebo som to už dávno nezažila a padlo mi to neskutočne dobre.. Zabudnúť na chvíľu na okolitý svet, všetky technické vymoženosti, všetky bežné starosti, všetky ciele a harmonogram úloh.. Len potichu uniknúť cez staré voňavé stránky do Paríža.. z rokov dvadsiatych.. Potom mi napadlo – a prečože to ja nerobím častejšie :)? Veruže budem! A ľahla som si spať akási pokojnejšia ako iné večery, keď mi hlavou víri kopec myšlienok, ktoré mi nedajú zaspať..
Od toho večera som sa dostala o pár stránok a kapitol ďalej.. Pri kapitole „Falošná jar“ som si opäť spomenula na naše
zážitky z jarného Paríža z minulého roka a povedala som si, že vám už konečne musím porozprávať o tom, aké to bolo aj tu, na blogu.. Teraz však dovoľte zopár krásnych citátov od majstra ;)..
„Jestliže má člověk to štěstí, že mohl žít v mládí v Paříži, pak ať odjede kamkoli, je Paříž až do konce života s ním. Protože Paříž je pohyblivý svátek.“
„Jakmile přišlo jaro, třeba i to falešné, nebyly tu rázem žádné problémy, leda s tím, kde bude člověk nejšťastnější.“
„V té době jsem už vědel, že po všem, co skončí, ať to bylo dobré nebo špatné, zůstane v člověku prázdnota. Jenže když to bylo špatné, pak sa ta prázdnota sama vyplní. Jestliže to bylo dobré, může ji člověk vyplniť jenom tím, že najde něco lepšího.“
Knižka: Pohyblivý sviatok – Ernest Hemingway
Motivačná kalendárová záložka: I Can Academy