Domov Myšlienky, úvahy Mixed-up..

Mixed-up..

od Katka

Asi to poznáte tiež. Ten pocit, keď na vás prvýkrát vyskočí vianočne ladená reklama, výklad, prvý stromček a vianočná výzdoba v obchodnom centre. A je november, október, dokonca niekedy len september.. Pomaly si na to zvykáme, niekedy frfleme, nadávame, inokedy nám to dokonca hrá do karát (vôbec som sa nenahnevala na vianočné miništóly v septembri ;)..). Patrí to k svetu, v ktorom žijeme a v ktorom sa všetko točí akosi rýchlejšie..

Dokonca ani nemáme čas cítiť sa zmätene! A vlastne ani neviem, či je to dobre alebo zle 🙂 No keď sa nad tým chvíľku zamyslím, všetko to zapadá do jednej veľkej chaotickej skladačky. Leta sa držíme zubami nechtami, niektoré kúsky veselo nosíme aj v hlbokej jeseni. Namiesto hrubších kabátov vrstvíme, koľko sa nám len zmestí pod tenký trenčkot, koženkovú bundu či bomberu. Keď začne fúkať silný vietor, vytiahneme šály a „deky“, za ktoré by sme sa nemuseli hanbiť ani v mínusoch. Jarno-letné sukne sa dajú pekne vynosiť aj v jesennom šate a pastelové odtiene kraľujú aj zimným kolekciám (hurá :)!). No keď sa pozriem pod nohy vo svojich obľúbených ružových teniskách, nemôžem sa ubrániť pocitu, akoby jeseň ani poriadne nebola. Alebo len prešla skôr, ako som sa jej mohla dosýta nabažiť? Chodníky plné mokrého popadaného lístia sú predzvesťou jej konca a všetky tie vianočné ozdoby, reklamy a akcie nabádajúce k nákupom darčekov prenášajú našu pozornosť už k zimnej sezóne..

Hranice medzi ročnými obdobiami sa stierajú a vo svete, kde každý môže byť kým chce, mám pomaly pocit, že si môžeme vybrať aj to, aké ročné obdobie chceme mať. Veď nie je všetko o tom, čo si myslíme, ako sa cítime a čomu veríme ;)? Spomínam si na jeden zaujímavý moment z polovice októbra, keď som išla na fotenie vianočnej firemnej fotografie. Prechádzala som nádhernou farebnou jesennou krajinou. V taške som niesla úhľadne zabalené „takmer vianočné“ balíčky s časopisom plným letného slnka. Prišlo mi to celé trošku zvláštne, no zároveň úplne normálne. Veď v dnešnom svete je už možné (takmer) všetko. Tak prečo nie aj tri ročné obdobia naraz :)? A ak chcete ešte jedno priznanie na záver.. mám za sebou aj prvé vianočné nákupy. Na začiatku novembra! Ja! Čo nechávam všetko väčšinou na poslednú chvíľu. Musím povedať, že ma to dokonca aj bavilo a potešilo, že si aspoň niečo môžem odškrtnúť ako vybavené, no na druhej strane sa už teraz neviem dočkať reakcií a najradšej by som utekala odovzdať tento špeciálny vianočný darček hneď zajtra.. Inak, keď tak nad tým rozmýšľam, asi nie je moc dobré popustiť uzdu myšlienkam o zmätenosti, lebo sa zrazu pristihnete pri tom, že rozmýšľate nad tým, ako je možné, že vám aj také (ne)obyčajné ponožky, ktoré boli kedysi darčekom z núdze a čisto praktickou záležitosťou, dokážu urobiť obrovskú radosť alebo keď si prečítate niekoľko svojich starých príspevkov, čudujete sa, že ten človek, ktorý ich pred 3 rokmi písal ste boli aj neboli vy. Lebo odvtedy sa toho toľko zmenilo, okolo vás aj vo vás, no niektoré veci stále ostávajú nemenné.. Ach, dosť bolo úvah, musím ešte pracovať na fotkách z konca leta, vybaviť jesennú agendu a začať riešiť zimné plány a kampane.. A že, aby toho nebolo málo, riešime aj bývanie a pomaly aj sťahovanie som vám už písala? O tom niekedy nabudúce 😉

Mohlo by sa vám pačiť