Domov Cestovanie Ako chutí splnený sen v Budapešti..

Ako chutí splnený sen v Budapešti..

od Katka

Niekedy stačí jeden malinký krok.. Možno ho urobíte len tak mimovoľne, bez toho, aby ste si jeho silu a dôležitosť uvedomovali.. No potom zistíte, že to bol práve ten jeden malinký krok, ktorý všetko uviedol do pohybu.. a vďaka ktorému ste konečne vykročili na cestu za svojím snom..

U mňa to bolo, keď som niekedy v lete na Instagrame zdieľala spomienku, fotku z nášho jednodenného výletu do Budapešti, momentku z mobilu, kde som stála v bledomodrých šatách práve na tomto mieste.. pri oblúku Rybárskej bašty, môjho najobľúbenejšieho miesta z celej Budapešti.. Boli sme tam už viackrát.. cez deň, keď tam bolo kopec ľudí.. no vždy som si pomyslela, aké by to bolo krásne rozprávkové miesto na fotenie.. Keď som tú fotku zdieľala na Instagrame, priznala som sa s tou mojou myšlienkou.. plánom.. snom.. že raz by som sa tam chcela vrátiť fotiť a spýtala som sa, kto by z tohto miesta chcel mať na pamiatku profesionálne fotky.. Milo ma prekvapilo, koľko z vás hlasovalo za to, že by sa vám takéto fotky veľmi páčili..

Semienko bolo zasiate..

Chvíľu som si s niektorými z vás písala, no potom sme to nechali plynúť.. že keď to budem(e) reálne plánovať, ozvem(e) sa.. Chcela som počkať na jeseň.. keď budú príjemnejšie teploty, keď skončia prázdniny, keď tam nebude toľko turistov..
Potom som riešila iné veci, nechala som si to uložené len v podvedomí.. opäť som sa k tomu vrátila až o niekoľko týždňov, pri jednom nedeľnom snívaní.. keď som sa konečne zastavila a začala sa venovať svojim snom.. Po dlhšej dobe, napriek strachu z toho, či sa budem vedieť fotiť aj ja a či mi to celé bude dávať zmysel.. (viď predošlé články – tu a tu), som si začala na internete hľadať fotky z tohto čarovného miesta.. Ukladala som si ich do novovytvoreného priečinku v počítači.. a pomaličky, opatrne.. som začala snívať o tom, ako sa tam vyberieme a zavčas ráno, keď tam takmer nikoho nebude, vytvoríme niekoľko rozprávkových, princeznovských fotiek..

Semienko sa začalo prebúdzať k životu..

Vedela som, že chcem.. (a potrebujem..) mať z tohto miesta fotky pre seba, na blog.. a vedela som, že chcem (a potrebujem) mať aj iné fotenie.. aby som tak mohla splniť sen aj niekomu z vás.. a aby mi to cele dávalo zmysel. Cítila som však, že to nemôže byť nasilu.. Že na to musím byť pripravená.. Že na to musí prísť ten správny čas..
Ten „správny čas“ sa často preceňuje.. niekedy (sa) potrebujeme len trochu postrčiť.. a „skočiť“.. aj keď nie sme 100%-ne pripravení..
A tak som skočila.. a Terezka so mnou.. 🙂
Dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou spraviť si tento fotovýlet do Budapešti pri príležitosti mojich menín.. Koniec novembra sa blížil.. čas vyzeral byť ten správny.. predpoveď počasia sa síce trošku menila, ale vyzerala tiež fajn.. Nebola som síce na 100% presvedčená.. stále som váhala a zvažovala presun na neskorší termín, no zároveň som cítila, že toto je to, čo potrebujem.. nielen ja, ale aj Terezka.. (aj keď som nedokázala vysvetliť prečo..)
A tak sme o 5 minút 12 bookli ubytovanie v pešej vzdialenosti od bašty aj lístky na vlak..  a jeden malý sen (či dva?) sa tak začal(i) plniť..
Rastlinka uzrela svetlo sveta..

Bol pondelok, 25. november (moje meniny!) a keď mi ráno zvonil budík, posledné na čo som mala chuť bolo vstať a nachystať sa.. Už niekoľko dní som bola unavená a nevyspatá.. Tá nechuť však po chvíli prešla a ja som opäť pocítila tie jemné motýliky v bruchu, ktoré cítim vždy, keď v skorých ranných hodinách ideme fotiť na nejaké rozprávkové miesto.. Sú predzvesťou toho, že sa bude diať niečo magické.. A preto som sa usmievala, keď sme pochodovali po tých nekonečných schodoch smerom k Rybárskej bašte, aj keď bolo chladno a vlhko.. preto som sa usmievala, keď som videla nad mestom vychádzať slnko, aj keď sme tam neboli sami.. a preto som sa usmievala, keď som sa točila a snažila sa zahriať, aj keď mi odmŕzali ruky.. A usmievala som sa aj po tom všetkom, keď sme sa vrátili na izbu, do tepla, kde nás čakali moje meninové zákusky na raňajky za odmenu.. 🙂

Dala som to! Prekonala som svoj strach, prekonala som samú seba a opäť som mala ten opojný pocit, že dokážem všetko.. Pretože tak chutí splnený sen.. s plnými ústami sladkostí.. pri jednej rozprávkovej stavbe našich južných susedov.. 🙂

Slnečné lúče pohladili prvý púčik, ktorý sa začal pomaly otvárať a usmievať na svet..

Na druhý deň nás čakalo fotenie s Terezkou. Veľmi sme sa naň obe tešili.. Tu je výsledok a Terezkin pohľad na tento nezabudnuteľný zážitok..

„V dnešnom uponáhľanom, vystresovanom, pretechnizovanom, online svete je často náročné zastaviť a sústrediť sa na seba samého. Je na nás veľa nárokov, a tým pádom je naša psychika neraz na hrane zdravia. Pritom verím, že starať sa o psychické zdravie je nesmierne dôležité, možno ešte viac ako o to fyzické, lebo ak sa cítime plní života vo vnútri, je to vidieť aj navonok. Pre mnohých je to však niečo, čomu neprikladajú takú dôležitosť, akú by mali..

Keď som už spomenula nevýhody tohto digitálneho a online prostredia, predsa len to môže byť na niečo dobré, ako sa zvykne hovoriť. Sociálne siete nám umožňujú  spoznať sa s novými ľuďmi, ktorých by sme za normálnych okolností zrejme nestretli. Jednou takouto osobou je Katka, ktorá zistila, že jej záľuba vo fotografovaní je presne to, čo ju robí najviac šťastnou, a preto založila Fotky pre radosť a blog Dream & live. A práve vďaka všetkým tým vychytávkam sociálnych sietí som sa dozvedela o jej pláne ísť nafotiť fotky do Budapešti. Budapešť som si už dávnejšie zamilovala vďaka jej osobnému čaru a atmosfére, a na základe Katkinej doslova rozprávkovej a princeznovskej tvorby som vedela úplne naisto, že to bude nezabudnuteľný zážitok, ktorý ma vždy zahreje pri srdci, kedykoľvek si naň spomeniem..  

Samotné fotenie sme uskutočnili pri Rybárskej bašte, ktorá úplne zodpovedá romantickému a rozprávkovému zážitku. Rozprávkovému preto, lebo nielen samotná pamiatka vyzerá ako hrad pre princeznú, ale Katka aj zo mňa urobila princeznú. 🙂 Najväčšou ozdobou bola pre mňa prekrásna modrá tylová sukňa posiata flitrami, po akej som vždy túžila, a čarovná, ručne vyrábaná korunka, ktorá akoby patrila víle.  Všetko to umocňoval skorý ranný čas, vďaka ktorému pri bašte takmer nikto nebol, a tak som to celé mohla vnímať ešte intenzívnejšie. Čerstvý ranný vzduch, prvé ospalé lúče slnka, vaša obľúbená pamiatka a iba vy. Vychutnať si tento jedinečný pocit rozhodne stojí za skoré vstávanie!

Doteraz verím, že to nie ja som sa rozhodla pre toto čarovné fotenie, ale toto fotenie si vybralo mňa. Akoby vesmír vycítil, že som v Budapešti pri prvej návšteve niečo zabudla.. Myslím, že to nebola len túžba mať z Rybárskej bašty pekné fotky, ako sa na túto jedinečnú stavbu patrí, ale skôr želanie uvidieť toto mesto z takej perspektívy, na akú sa rada pri spoznávaní miest pozerám, a to pomalý čas, plné vychutnávanie si dominanty a nejaký špeciálny moment, ktorý sa mi navždy vryje do pamäti.  Pri Katkinej ponuke na fotenie v Budapešti som videla príležitosť zažiť to tak, ako sa mi to páči..

Musím uznať, že ranné aj večerné mesto má schopnosť úplne vás uchvátiť. A keď ešte zažívate taký nezabudnuteľný okamih, ako fotenie à la princezná na zámku, tak si toto mesto zamilujete ešte viac! Aj keby ste mali trochu vymrznúť, ako ja, keďže novembrové rána sú už, pochopiteľne, chladné.. 🙂 Napriek tomu si myslím, že atmosfére samotného fotenia ani výsledným fotkám to na šarme neubralo.

Chcela som vyzerať ako princezná, cítiť v sebe radosť a pokoj, ktorý som tak dlho postrádala, skrátka užívať si daný moment a „odpojiť“ sa od sveta. A presne toto sa nám pri fotení s Katkou podarilo..

Výsledné Fotky pre radosť sú krásnou spomienkou na šťastné okamihy, ku ktorým sa vždy budete radi opakovane vracať.. Sú jemné, radostné, snové a naplnené láskou.. nielen Katkinou (ktorú do svojej inšpiratívnej tvorby vkladá) ale aj tou vašou..“

Korunka: Magaela
Tylové sukne: Asos

Mohlo by sa vám pačiť