Posledné dni som toho veľa nenasnívala.. Skôr som mala pocit akoby som riešila len nejaké papierovačky okolo snívania :).. No včera v noci to opäť prišlo, ďalšia vlna snívania.. o Santorini..
Spomenula som si na Skaros.. ako sme sedeli na skale a pozerali na západ slnka, s výhľadom ako pre bohov.. na všetky tie biele domčeky na skalách, ktoré sme mali všade naokolo, na prechádzky po plážach, na čierne lesklé kamienky medzi prstami na nohách, na jazdy štvorkolkou, okruhy ostrovom a vietor vo vlasoch..
Santorini je sen a láska na celý život..
Je zvláštne, ako sa jeden sen môže meniť.. Kedysi dávno, keď som bola s mamou na dovolenke v Grécku, preštudovala som si ponuku fakultatívnych výletov a Santorini ma tak očarilo, že sme sa tam vybrali na jednodenný výlet napriek tomu, že sme cestou tam a späť strávili viac času ako na samotnom ostrove.. Potom som snívala o návrate, aby som si Santorini mohla užiť naozaj naplno.. Stačí hodiť do googlu a bude sa Vám snívať oveľa ľahšie ;)..
Naša prvá spoločná dovolenka s Tominom nemohla dopadnúť lepšie.. Sen sa stal skutočnosťou a vznikla pravá láska na celý život.. a aj ďalší sen :).. Spomenula som si naň teraz po dlhom čase, ako som si po stýkrát prezerala naše fotky zo Santorini.. ako som mala jeden krátky bláznivý sen o tom, že by sme sa zobrali tam, na schodíkoch skaly Skaros.. (Bolo to ešte predtým ako sme spoločne zavítali na Smolenický zámok, ktorý bol oveľa reálnejšou a napriek tomu rozprávkovou možnosťou..) Bol to jeden z tých snov, ktoré si dovolíte snívať s tým, že viete, že sa nikdy neuskutočnia a ani to nebolí :).. Ten potom vystriedal trošku reálnejší, o tom, že tam nafotíme svadobné portréty.. Ten trvá dodnes a jeho osud je zatiaľ neznámy.. 🙂 no moje šaty sú bielomodré a bola by škoda neukázať im Santorini ;)..
