Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Hovorí sa, že by sme mali žiť pre moment.. vychutnávať si prítomnosť.. Dni bezprostredne po návrate z dovolenky sú však výnimkou.. Je to obdobie, keď žijeme akoby na polovicu.. ignorujúc prítomnosť.. jednou nohou v minulosti.. vznášajúc sa v opare spomienok.. Vedela som, že návrat zo Santorini bude ťažký.. Prvé dni sa mi darilo udržiavať „spojenie“ prostredníctvom fotiek (nevedela som sa od nich odtrhnúť :)..) a stačilo zavrieť oči a bola som tam.. No na 3. či 4. deň to na mňa prišlo.. prepadol ma ten silný pocit.. pocit, ako keď niekto, koho ste milovali, odíde.. pocit, akoby z vás niekto kus vytrhol a to miesto nejde zaplniť.. a bolí.. Ani týždeň po návrate stále neviem nájst tie správne slová, ktoré by Santorini vystihli.. Tí, ktorí tam boli, vedia :).. a tí, čo ešte len snívajú, to musia jednoducho zažiť :).. Budem sa opakovať, ale Santorini je sen a láska na celý život.. Sen, ktorý je tak krásny, že sa z neho nechcete zobudiť..
♥♥♥
Za 3 dni sme tam..
♥♥♥
Hovorí sa, že všetko má svoj čas.. Niečo na tom asi bude..
Pred pár dňami sme oslavovali 3 mesiace od našej svadby a bavili sme sa aj o Santorini, ako to všetko vymyslíme, zosúladíme, aby sa naše sny splnili.. Potom sme sadli za počítač a zistili, že tento rok to so Santorini nevyzerá moc ružovo..
Posledné dni som toho veľa nenasnívala.. Skôr som mala pocit akoby som riešila len nejaké papierovačky okolo snívania :).. No včera v noci to opäť prišlo, ďalšia vlna snívania.. o Santorini..
Spomenula som si na Skaros.. ako sme sedeli na skale a pozerali na západ slnka, s výhľadom ako pre bohov.. na všetky tie biele domčeky na skalách, ktoré sme mali všade naokolo, na prechádzky po plážach, na čierne lesklé kamienky medzi prstami na nohách, na jazdy štvorkolkou, okruhy ostrovom a vietor vo vlasoch..
Santorini je sen a láska na celý život..
Je zvláštne, ako sa jeden sen môže meniť.. Kedysi dávno, keď som bola s mamou na dovolenke v Grécku, preštudovala som si ponuku fakultatívnych výletov a Santorini ma tak očarilo, že sme sa tam vybrali na jednodenný výlet napriek tomu, že sme cestou tam a späť strávili viac času ako na samotnom ostrove.. Potom som snívala o návrate, aby som si Santorini mohla užiť naozaj naplno.. Stačí hodiť do googlu a bude sa Vám snívať oveľa ľahšie ;)..
Naša prvá spoločná dovolenka s Tominom nemohla dopadnúť lepšie.. Sen sa stal skutočnosťou a vznikla pravá láska na celý život.. a aj ďalší sen :).. Spomenula som si naň teraz po dlhom čase, ako som si po stýkrát prezerala naše fotky zo Santorini.. ako som mala jeden krátky bláznivý sen o tom, že by sme sa zobrali tam, na schodíkoch skaly Skaros.. (Bolo to ešte predtým ako sme spoločne zavítali na Smolenický zámok, ktorý bol oveľa reálnejšou a napriek tomu rozprávkovou možnosťou..) Bol to jeden z tých snov, ktoré si dovolíte snívať s tým, že viete, že sa nikdy neuskutočnia a ani to nebolí :).. Ten potom vystriedal trošku reálnejší, o tom, že tam nafotíme svadobné portréty.. Ten trvá dodnes a jeho osud je zatiaľ neznámy.. 🙂 no moje šaty sú bielomodré a bola by škoda neukázať im Santorini ;)..