Domov Cestovanie Living (in a) postcard..

Living (in a) postcard..

od Katka

Milujem miesta, kde dokážem vypnúť.. ale že úplne.. Keď sa zastaví prúd myšlienok a zmysly začnú vnímať na 200 %.. Potom si dokážem naplno vychutnať aj také tie (ne)obyčajné veci.. ako čerstvý vzduch.. ticho.. najpohodlnejšiu posteľ na svete.. spánok.. žblnkot vody pri veslovaní.. vôňu ceruziek pri najkrajších omaľovánkach.. doslova každé sústo dokonalej kuchyne.. a výhľad z okna.. Nechám sa stratiť vo farebnom zrkadlovom bludisku, uniesť pohľadom na nekonečnú knižnicu a zlákať na nákup suvenírov.. akoby som mala znova 13.. 🙂

Také boli naše Tatry.. Štrbské pleso.. a Grand hotel Kempinski, kam sme sa po rozprávkovom zimnom pobyte vrátili na naše 3. výročie svadby opäť.. aby sme tam žili pár dní ako v pohľadnici..

 

Vedela som, čo nás zhruba čaká, no keď som TEN výhľad (s veľkým V a 3 výkričkníkmi :)!!!) uvidela na vlastné oči, podlomili sa mi kolená.. Zrazu som mala pocit, akoby sme sa ocitli v pohľadnici!!! A to sa mi naozaj ešte nikdy nestalo :)! Pozerala som sa na TO všetko von oknom a prišlo mi to až neskutočné, že to máme pred sebou ako na dlani.. dokonca krajšie ako na ktorejkoľvek pohľadnici..  Výhľad z okna, teda okien našej izby (č. 411, ak by sa vám zachcelo do pohľadnicova ;)..) ma neprestával fascinovať celý náš pobyt a lúčilo sa s ním naozaj ťažko..

 

 

 

 

 

Ešte kurióznejšie som sa cítila, keď sme vyšli von, že sa ideme člnkovať.. Kým z okna som mala pocit, akoby som sa pozerala na obrovskú živú pohľadnicu, po nasadnutí do malého dreveného člnku to bolo, akoby sme v tej pohľadnici veslovali.. Teda, vesloval Tomino, mnou lomcovali emócie a kochala som sa pohľadmi navôkol.. 🙂 Zrazu sme sa stali malinkou súčasťou celej tej nádhernej scenérie.. Hladina jazera zrkadlila modré nebo a žblnkot vody bol tou najkrajšou melódiou.. Dokonalé šťastie.. 

 

Namiesto knižky som si zobrala prekrásne motivačné mandaly (od I Can Academy) na vymaľovanie.. Usadila som sa s nimi k oknu, vytiahla farebné pastelky, ktoré som v rukách držala asi pred 100 rokmi a usmievala sa ako blázon, keď som ich začala vyfarbovať.. 🙂 Verím, že som do nich dostala kúsok toho božského tatranského pokoja a teším sa, ako si z neho budem “odkrajovať” každým vyfarbovaním aj doma.. 🙂 Rozmýšľam, že by som si z toho spravila nejakú pravidelnú relaxačnú aktivitu, ktorú si zaradím do týždenného to do listu, lebo inak by som to mohla posúvať donekonečna.. 🙂 Veľmi rada si aj len tak prezerám jednotlivé stránky a čítam citáty a keďže stránky sa dajú odtrhnúť a po vyfarbení napr. aj zarámovať, už mám tajný plán, ako niektoré (nevyfarbené) rozdám, aby robili radosť aj ďalším.. 😉

 

 

 

 

 

 

 

Z pohľadnicova sme sa na chvíľu vybrali do rozprávkova.. teda, Tricklandie, kde vám sľubujú, že nebudete veriť vlastným očiam :)! Tak sme to skúsili. V jednej miestnosti sme boli na jednej strane maličkí, na druhej strane sme sa ledva zmestili do dvier, ocitli sme sa v obrovskej rozprávkovej knihe, cítili sa zmäteno v miestnosti, ktorá bola nakrivo :), prešli sa nekonečnou knižnicou, nechali sa stratiť v magickom farebnom bludisku.. a podobne.. 🙂 Kiež by takýchto atrakcií bolo na Slovensku viac!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po návrate do našej pohľadnicovej reality sme si opäť úžívali prechádzky okolo Štrbského plesa.. K večeru všetko stíchlo, akoby sme tam boli sami.. 🙂 Vychutnávali sme si jeden druhého a pohľad na pokojnú hladinu vody, v ktorej sa odrážali hory, stromy, aj náš rozprávkový hotel.. Viac nebolo treba.. ♥

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Foto: Katka & Tomino – Fotky pre Radosť
Ružový trenčkot: Montego (Peek & Cloppenburg)
Ružové tenisky: Ecco

Mohlo by sa vám pačiť