Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Tí, ktorí ma poznajú (alebo čítajú) už dlhšie, vedia, že milujem odtiene bledomodrej. Takáto výrazná, karibská/kobaltová? modrá ma nikdy moc nelákala.. No ale čo by človek neurobil preto, aby sa zladil so svojou srdcovou dovolenkovou destináciou ;)? Po prvom oblečení ma práve tá jej sýta farba mocne chytila za srdce a nie a nie pustiť.. 🙂 Nasledoval obligátny rituál skúšania, teda prevracania šatníka hore nohami :), skákania od radosti, točenia a tak ďalej.. veď to asi poznáte :).. Keď som si skúšala biele tričko s výstrihom, spomenula som si na masívny farebný náhrdelník zo Zary, ktorý som v lete obdivovala, no nemala som odvahu si ho kúpiť.. Teraz som však musela, mal v sebe totiž tú správnu modrú a jednoducho som ho potrebovala :).. Modrý lak som mala čerstvo objednaný, vyskúšaný.. flitrové modré balerínky, ktoré mamina kúpila ešte pred svadbou, nachystané.. Bola som na Santorini pripravená ako nikdy predtým :).. Len originálne ručne maľované lodičky s motívom Santorini od Katky sme žial nestihli.. Nabudúce ;)..
Na fotenie s dolly sme si vyhradili dve skoré rána – jedno v Imerovigli a druhé v Oii.. Aby bolo jasno, neznášam ranné vstávanie.. som ten najtvrdší oriešok na budenie.. bežné rána cez týždeň u nás vyzerajú asi takto :).. Na Santorini mi však nerobí problém nastaviť si budík, vyskočiť z postele ešte za tmy a nachystať sa.. lebo viem, že to, čo ma čaká, za to stojí.. Rozlepila som oči, v polotme (keďže v kúpeľni bolo len slabučké svetlo) som sa nalíčila, Tomino mi pomohol spraviť účes.. a keď sme boli hotoví, slnko už bolo vonku.. Vyšli sme po schodíkoch na hlavnú cestičku a uvideli zopár fotografov, ktorí si fotili východ slnka.. Aj keď už bolo slnko kúsok vyššie, stále to bola nádhera, tak sme si zopár záberov nad naším ubytovaním spravili aj my..
A potom sme fotili dolly :).. Na prvom stanovišti sme stretli jeden ázijský párik v svadobnom, ktorým som pomohla zachrániť časť ich balónov v tvare snubného prsteňa a neviemeštečoho :).. Fúkal vietor a bola strašná zima.. no výhľad bol fantastický..
Spomedzi oblakov vykúkalo slniečko.. na stenách maľovalo tiene.. no stále nehrialo..
Keď sme prišli na toto miestečko, jedno z najvyššie položených v Imerovigli, fučalo už úplne najviac.. zimomriavky som mala všade.. Verili by ste, že som sa pri týchto fotkách celá triasla od zimy :)? Dolly však bola vo svojom živle.. vietor sa pohrával s jej jemnými vrstvami a ona mu na oplátku predvádzala perfektné piruety :)..
Cestou naspäť sme sa zastavili aj na jednom z najvychytenejších miest na fotenie v Imerovigli.. (výhodná poloha, pár krokov od parkoviska :)..) Každý deň sme tam videli fotiť sa modelky, nevesty, mladomanželské páry.. Tak sme na pamiatku urobili zopár fotiek aj tam :)..
Na izbu sme sa vrátili pár minút pred raňajkami.. Premrznutá, uzimená, hladná.. Raňajky nikdy nechutili tak skvelo :)! A tu už je hrdinka chladného santorinského rána v plnej paráde :)..
Druhé dolly fotenie bolo – jednoducho muselo byť – v Oii. Aj keď to už vyzeralo všelijako :).. Oia bola od nás cca 15-20 minút cesty autom/štvorkolkou.. Autom sa nám ísť nechcelo a na štvorkolke s prilbou na hlave.. to by účes nevydržal.. Hovorí sa, že všetko sa dá, len treba (veľmi) chcieť.. Nám sa teraz osvedčila opačná taktika – práve preto, že sme niečo (veľmi) nechceli (ísť autom), našli sme cestu aj tam, kde na prvý pohľad nebola..
Zvolili sme štvorkolku, náš najobľúbenejší dopravný prostriedok na Santorini :).. Postrašená predošlou skúsenosťou, brala som už aj pančuchy a sveter, aj keď nakoniec som ich využila len na cestu tam, lebo to ráno bolo zrovna príjemne teplo.. Opäť som sa v polotme nalíčila, predpripravila vlasy, schytila gumičkou dole, aby som si vedela nasadiť prilbu.. dolly zbalila do kufra a mohli sme vyraziť.. Cestu nám skrášľoval východ slnka nad morom.. Mala som 100 chutí zastať a odfotiť si ho, no nebol na to čas, tak som ten obraz aspoň vpíjala do seba, ako sa len dalo, otáčala sa dozadu a sledovala tú krásu.. Mierili sme však na sever..
V Oii bol aj takto zrána o poznanie väčší pohyb ako v Imerovigli.. Viacej fotografov krajinky, nejaké tie svadobné páry s fotodoprovodom a sem tam zopár turistov na rannej (foto)prechádzke.. Do Oie sa totiž nedá prísť a nefotiť.. 🙂 Aj ten najzarytejší odporca fotenia a fotografie by musel zahanbene vytiahnuť aspoň mobil, aby si odfotil tie 3 svetoznáme modré kupoly, ktoré sa objavujú ako ilustračné foto na propagáciu všetkého gréckeho.. Lebo iné je vidieť to tisíkrát na fotkách a iné je stáť priamo tam a zízať na to naživo.. 🙂
No ale späť k našim prípravám na fotenie.. 🙂 Zastali sme na parkovisku, našli sme si strategicky zastrčené miestečko vedľa starej lode, pri múre.. ktoré bolo sčasti ukryté (aspoň som tomu verila) pred prípadnými zvedavými zrakmi turistov práve vypustených z autobusu.. Otvorili sme kufor, vytiahli hrebeň, sponky, lak na vlasy.. a voilà, pojazdný kadernícky salón bol nachystaný :)..
Asi to bude znieť divne, ale toto bol pre mňa jeden z najväčších zážitkov na Santorini.. ako som tam sedela na štvorkolke, ukrytá za ošarpanou loďou a Tomino mi na hlave vyrábal drdol.. Asi nemusím zdôrazňovať, že nič také predtým nerobieval, ani to nie je jeho záľuba, učil sa to len pre účely týchto fotení na Santorini.. a to len preto, že som túžila mať zopár fotiek s modrými kupolami.. 🙂 Keď som tam sedela a hlavou sa mi preháňali tieto myšlienky, tisli sa mi očí slzy dojatia a zalievali ma pocity lásky, vďaky, šťastia.. a pokory.. Fotiek vyšlo len zopár, stihli sme v podstate len 2 stanovištia a potom sme museli frčať naspäť na raňajky.. no pre mňa to určite stálo za to..
♥
Tento pohľad sme si často vychutnávali, keď sme boli na Santorini prvýkrát s Tominom a bývali sme práve v Oii. Patril k jedným z našich najobľúbenejších.. ráno, cez deň aj večer.. Je to niečo, čo by mal vidieť každý aspoň raz za život.. 🙂 V to ráno som tam stála v modrej dolly a vychutnávala si to ako ešte nikdy.. Stála som tam, uprostred tej nádhery a jemný vetrík mi hladil tvár, strapatil vlasy, pohrával sa s vrstvami dolly sukničky.. Bol to jeden z tých momentov, ktoré viete, že trvajú len chvíľu, preto sa ich snažíte vnímať každou bunkou tela a chcete do seba nasať z tej atmosféry čo najviac.. Pocity, ktoré pritom zažívate, patria potom k tým najkrajším spomienkam, na ktoré nikdy nechcete zabudnúť..
Druhá a posledná zastávka v Oii bola pri tých známych 3 kupoliach.. Keď sme tu boli pred 3 rokmi, nepodarilo sa nám toto miestečko nájsť, aj keď stále neviem, ako je to možné, keď sme sa tam potulovali niekoľko dní.. 🙂 no o to viac sme ho ocenili teraz, keď sme ho našli.. 🙂 Keďže to miesto nie je vôbec tajné či ťažko dostupné a patrí k tomu najkrajšiemu čo Oia, či samotné Santorini, ponúka.. fotilo sa tu „na čakačku“.. Keby sme tam neboli tak skoro ráno, stihli by sme len rýchle cvak a už by nám na krk dýchali ďalší nedočkavci v rade.. Takto sme museli počkať „len“ kým sa jeden svadobný pár dôkladne odfotí na všetkých možných miestach v okolí tých kupol.. a potom ešte asi 3-4 malé skupinky turistov, ktorí sa tam na striedačku všetci chceli pofotiť.. a ešte kým sa jedna babička popresúvala na balkóne, ktorý bol v pozadí, tak, aby ju nebolo vidno.. 🙂 To čakanie však stojí za to.. 🙂 Na pamiatku vám ostanú fotky ničím nerušené.. a ako bonus si počas čakania môžete tú nádheru vychutnávať o čosi dlhšie.. 😉
Posledná fotka z tejto série patrí k mojim najobľúbenejším.. Aj keby bola jediná z Oie, nevadilo by mi to.. lebo je tam zachytené všetko..
♥♥♥
Foto: Katka a Tomino – Fotky pre Radosť
Dolly sukňa: Dadoo (odtieň prima ballerina)
Náhrdelník: Zara
Lak na nechty: Avon (gel finish, odtieň royal vendetta)
Okuliare: Ray-Ban
Balerínky: Steve Madden
Náčrt topánok: Katie shoes