Chcela by som byť ako jar.. Robiť zázraky na počkanie, meniť všetko okolo seba na jednu krásnu rozprávku a mať moc spraviť ľudí šťastnými.. len tak.. akoby mávnutím čarovného prútika..
Neviem, kedy to začalo.. Možno rozprávkovými svadobnými šatami.. možno prvou tylovou sukňou.. Ani neviem ako, no do môjho bežného nenápadného šatníka sa začali postupne vkrádať krásne kúsky, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna moderná princezná.. 🙂 Sukne od výmyslu sveta.. s potlačou, tylové, s krajkou, s flitrami (!), s tylom aj flitrami :), jemná nežná blúzka, množstvo príjemných „fluffy“ svetrov.. (aj keď to asi zrovna neznie princeznovsky :D) a konečne aj ružový kabát a kožúšok z umelej kožušiny..
Dnes to bude krátke, lebo tieto fotky sú celkom „ukecané“ a povedia TO samé, no vopred vás varujem, ak nemáte radi ružovú, ďalej ani nepozerajte ;)!
Sedím v čerstvo vyupratovanom novom bytíku, v novej pracovni. Na stenách ešte nič nie je, chýba zopár drobností a na zemi je niekoľko krabíc, no som spokojná.. Konečne sme v NAŠOM.. ♥♥♥
Svieti slniečko, pod nosom mi voňajú frézie z Veľkej noci a práve som si uvedomila, že toto je vlastne prvý príspevok, ktorý píšem v tomto byte.. 🙂
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeralo vaše kreslené rozprávkové ja :)? Priznám sa, že mne to raz napadlo, asi tak pred 3 rokmi, no moc som to neriešila.. Potom som však spoznala rozprávkovú Danyela art a neodbytne som zatúžila mať svoju postavičku na mieru.. ♥
Ách, dnes úplne očarená z Luskáčika :).. Bol to náš prvý balet (verili by ste :)?).. a zážitok, na ktorý určite nechcem zabudnúť.. 🙂
Na to, ako som si už v prvých minútach povedala, že na toto predstavenie budem odteraz chodiť pravidelne, na to, ako som videla cez prestávku malé dievčatká napodobňovať ladné pohyby baletiek :).. na to, ako som si pri Kvetinovom valčíku hovorila, že by mohol trvať večne.. a ako sme naň potom doma s Tominom tancovali.. 🙂 Keby sme mali pred svadbou, určite by sme si túto skladbu zaradili do playlistu a trvala by som na tom, aby sme sa na ňu naučili tancovať :)..
Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Všetko to začalo ešte pred našou svadbou.. vďaka rozprávkovým šatám.. ktoré mi dali priestor (a obrovský!) na snívanie o tom, že sa aspoň na jeden deň stanem princeznou.. Pár mesiacov pred svadbou, sme mi symbolicky spravili fotku na schodoch Smolenického zámku (kadiaľ som potom kráčala k „oltáru“).. ako si nasadzujem korunku.. s podtextom “
One day I am going to be a princess“ :).. s tým, že v deň svadby si urobím fotku už s korunkou na hlave.. tiež symbolicky.. na pamiatku :).. Asi 3 týždne pred svadbou som si ešte vymyslela tričko s nápisom „TODAY I am going to be a PRINCESS“.. ktoré som chcela mať na sebe počas príprav.