Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Tag:
Travel
Splnený sen v Paríži je niečo, čo sa prekonáva veľmi, veľmi ťažko.. Niečo, na čo sa nezabúda.. Hlavne, keď máte fotky.. Hlavne, keď máte svoj časopis, v ktorom píšete o tom, aké to všetko bolo, keď sa to dialo.. Vďaka tomuto „stroju času“ cestujem v spomienkach do Paríža často.. Každým listovaním.. Keď si prezerám fotky z Paríža, srdce mi zrazu začne biť silnejšie a ťahá ma to späť.. Strašne! Zakaždým sa ozve moja láska k Parížu a jari a ja automaticky začnem snívať o tom, aké by bolo krásne, keby bola stále jar a všade rozkvitnuté stromy.. Aké by bolo skvelé vznášať sa šťastím ako vtedy v Paríži.. aké by bolo úžasné cítiť tú príchuť splneného sna každý deň..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Robím výbery fotiek z Paríža.. Sme doma 2 týždne a stále nemám ani hrubé výbery fotiek.. Viete prečo? Prvé dni som sa tými fotkami nadšene kochala a vyberala chuťovky.. akoby som mala pred sebou óóóbrovskú bonboniéru s krásnymi a chutnými bonbónmi a pokúšala sa vybrať niekoľko ukážkových.. 🙂
Stále som si ich prezerala.. po sériách.. vracala som sa k obľúbeným.. preklikávala, usmievala sa, spomínala.. Keď som si chcela urobiť radosť, niektoré z tých obľúbených som si upravila.. aby sa mi na ne ešte krajšie pozeralo :).. Po tom, čo som tento proces absolvovala niekoľkokrát, som sa donútila spraviť výbery.. z jedného fotenia, z druhého a z nás.. 🙂 A pritom som zistila, kde je problém 🙂.. Robím výbery fotiek z Paríža a trpím pri tom.. Je to však krásne utrpenie.. Akoby som z každej jednej fotky cítila dýchať Paríž, ktorý mi tak strašne chýba.. Preklikávam si fotky, jednu za druhou.. a všetko to prežívam znova.. Takmer počujem hlasy a smiech, takmer cítim vietor, vône a chute.. je to takmer akoby som tam bola.. je to zároveň tak blízko a tak ďaleko.. Trpím, že je to už nenávratne preč, no usmievam sa a som šťastná, že som to všetko zažila.. Usmievam sa pri spomienke na všetky príhody, čo sa nám stali.. a som šťastná za to, že je to sčasti pretavené do fotiek a časť z toho všetkého.. časť z nás, z toho akí sme boli.. z toho ako sme žili naše malé sny.. bude navždy zvečnená na niekoľkých miliónoch pixelov a šťastné, nefalšované úsmevy ľudí, ktorí skutočne ŽILI, sa budú vynímať na tých malých lesklých papierikoch, ktoré budú o pár rokov chytať ďalšie generácie a budú počúvať príbeh o tom, aké to bolo „tenkrát poprvé v Paríži“..
Nie, vlastne netrpím.. žijem.. žijem svoj sen.. a niekedy je to tak krásne, až to trochu bolí..
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Hovorí sa, že by sme mali žiť pre moment.. vychutnávať si prítomnosť.. Dni bezprostredne po návrate z dovolenky sú však výnimkou.. Je to obdobie, keď žijeme akoby na polovicu.. ignorujúc prítomnosť.. jednou nohou v minulosti.. vznášajúc sa v opare spomienok.. Vedela som, že návrat zo Santorini bude ťažký.. Prvé dni sa mi darilo udržiavať „spojenie“ prostredníctvom fotiek (nevedela som sa od nich odtrhnúť :)..) a stačilo zavrieť oči a bola som tam.. No na 3. či 4. deň to na mňa prišlo.. prepadol ma ten silný pocit.. pocit, ako keď niekto, koho ste milovali, odíde.. pocit, akoby z vás niekto kus vytrhol a to miesto nejde zaplniť.. a bolí.. Ani týždeň po návrate stále neviem nájst tie správne slová, ktoré by Santorini vystihli.. Tí, ktorí tam boli, vedia :).. a tí, čo ešte len snívajú, to musia jednoducho zažiť :).. Budem sa opakovať, ale Santorini je sen a láska na celý život.. Sen, ktorý je tak krásny, že sa z neho nechcete zobudiť..
♥♥♥