Sny (v zmysle – myšlienky a nápady) sú strašne krehunké.. Treba sa o ne starať, treba na ne neustále myslieť, treba ich rozvíjať, treba na nich pracovať.. Inak zmiznú.. Pomaly zaniknú, stratia sa kdesi v šedej realite a odkradnú sa k niekomu inému.. Podobne to opisovala aj Elizabeth Gilbertová v knižke Veľké kúzlo a takto to práve teraz vidím aj ja.. A volám na poplach.. Zhruba po 24 hodinách vo mne totiž zarezonovali 2 otázky zo včera.. no hlavne moje odpovede na ne.. Niekedy stačí tak málo.. Keď sa niekto v správnej chvíli – možno práve v hodine dvanástej – spýta na to, čo práve neriešite, no zistíte, že by ste mali..
