Domov Backstage stories Príbeh magazínu snov I

Príbeh magazínu snov I

od Katka

Poznáte tie sny, ktoré sa objavili vo vašom srdci tak dávno, že si to už ani nepamätáte? Možno to zo začiatku ani neboli sny, len semienka záujmu, ktorý prerástol vo vášeň, ktorá sa spojila s narastajúcou túžbou vytvoriť alebo zažiť niečo výnimočné.. Aj takto sa rokmi formujú želania a tie “najtajnejšie” sny.. ktoré niekedy prekvapia aj nás samotných.. 🙂 A tak sa jedného dňa prebudíme a zistíme, že zrazu do seba všetko tak krásne zapadá.. 

 

Ak sa vám nechce čítať, môžete si tento článok aj vypočuť.. 😉

 

Podobne to bolo aj u mňa. Časopisy boli od školských čias súčasťou môjho života.. Od teenegerských som postupne prešla na ženské a napriek tomu, že som v nich rokmi nachádzala stále menej inšpirácií a článkov na čítanie (a stále viac reklamy..), z neznámeho dôvodu som ich stále neprestávala kupovať.. 🙂

 

Časopisy som mala vždy rada.. nech to vyznie akokoľvek povrchne.. 🙂 S obľubou som listovala tie lesklé farebné stránky, s peknými obrázkami a textami – niekedy múdrymi, inokedy vtipnými, no občas aj úplne bezduchými.. 🙂 A ako asi každé mladé dievča som tajne túžila stať sa takou krásnou labuťou, aké sa objavovali na titulkách a stránkach časopisov.. V tých časoch to však nebolo také jednoduché.. Bežný človiečik, ktorý nebol extra pekný, extra talentovaný, extra bohatý či vplyvný, o fotke a článku v časopise mohol len snívať..

 

Keď sa zamyslím, vynára sa mi obraz, ako som si robila výstrižky obľúbených obrázkov a zaujímavých rámčekov s textami.. Raz som sa dokonca pustila do prípravy inšpiratívneho diára pre kamarátku, kde mala mať na každý (!!) deň nejaký tip – čo robiť, ako si ho užiť, spestriť.. a to všetko spracované peknou zaujímavou formou.. (v rámci mojich vtedajších možností, takže nožničky, lepidlo, farebné perá.. :D..) Niekedy tam boli moje návrhy a nápady, inokedy citáty či práve spomínané výstrižky z časopisov..

 

Ehm.. v tomto bode je ešte nutné poznamenať, že toto všetko bolo takmer 20 rokov dozadu, keď foťáky, mobily a počítače zďaleka neboli bežnou súčasťou našich životov.. 🙂

Bavilo ma všetko v súvislosti s časopismi.. no len z tej pasívnej stránky čitateľa, diváka, pozorovateľa.. Keď sa niekde vo filme či seriáli mihlo prostredie zákulisia časopisu, okamžite to zaujalo moju pozornosť.. (rovnako ma vždy upútali aj príbehy spisovateľov a fotografov..) Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že raz budem na druhej strane a sama sa budem podieľať na vzniku (vlastného!) časopisu..

Fotila som, aj keď len úplne amatérsky, na obyčajné foťáky, aké vtedy boli dostupné. Spomínam si, ako sme si s kamarátkami robili koláže zo spoločných fotiek ako darčeky (stále štýl papier, lepidlo, nožnice :)..) Na strednej ma bavilo aj písanie listov.. (ručne, najlepšie na voňavý dopisný papier :)!), ktoré sa postupne vytratili a plynule pokračovali vypisovaním dlhočizných emailov.. Začiatkom vysokej som z niektorých tajných myšlienok a úvah dala dokopy „knižku“ s názvom „2good2be4gotten”.. (v preklade niečo ako „príliš dobré na to, aby to bolo zabudnuté“..) Bola písaná dosť svojským štýlom a videlo ju našťastie len pár najbližších priateľov.. 🙂 Keď tak nad tým rozmýšľam, asi to bol nejaký môj predchodca blogu :)..  V ďalších rokoch som písanie zavesila na klinec a venovala som sa viac fotkám. Bez nejakých ambícii, fotila som „len tak pre radosť“ a začala som si robiť koláže, „pohľadnice“ z fotiek z dovoleniek či osláv – už na počítači – ktoré som si následne na pamiatku dala vytlačiť..)

Keď som bola po skončení prvého vážneho vzťahu sama, mala som kopec času na rozmýšľanie.. a začala som si písať „someday list“. Zoznam vecí, ktoré by som niekedy chcela zažiť, uskutočniť.. Bol tam aj časopis.. Tak som sa do toho pustila.. 🙂

Bolo to takmer pred 10 rokmi.. V úvode tam píšem..

“Ani neviem, kedy mi prvýkrát napadla myšlienka urobiť si svoj vlastný “časopis”.. a zahrnúť tam ľudí z môjho najbližšieho okolia ako “celebrity” :). Bude to už nejakých pár rokov.. Dostala som sa k tomu až teraz, v rámci vyškrtávania položiek zo someday listu.. To, že je tento časopis len akýmsi predskokanom toho skutočného veľkého časopisu a že bol len tak narýchlo zbúchaný, len reflektuje moju ohromnú netrpezlivosť a posadnutosť mať všetko hneď a naraz :).. Skutočnou pointou je však to, že sny sa plniť môžu a že ľudia, tí NAŠI ľudia sú v našom živote nesmierne dôležití.. Ľudia, ktorí sú tu spomenutí, bez ohľadu na to, v akom sme (boli) vzťahu, bez ohľadu na to, ako dlho sa naše životy križovali, mi dali veľa a dúfam, že oni to môžu povedať tiež..”

Dala som dokopy fotky, ktoré som mala, čo bolo treba doplniť, som vypýtala a mojich milých kamarátov som vyspovedala ako „celebrity“ 🙂 Následne som to spracovala na mininotebooku v programe na výrobu fotokníh, kde boli vééľmi obmedzené možnosti kreatívnej tvorby a pekné fonty tam boli asi dva.. Úprimne, robilo sa to strašne :D! Ale práve vďaka tejto skúške trpezlivosti som si svoj prvý “časopis” vážila ešte viac a bol pre mňa rukolapným dôkazom, že všetko sa dá, keď človek chce.. 🙂

Krátko na to som sa zoznámila s mojím terajším manželom Tominom. Bol to práve on, čo ma po prezretí mojich fotiek, koláží a vypočutí nápadov na “časopisy na mieru” povzbudil ísť do toho.. Bol to on, čo veril v to, že TO dokážem, oveľa skôr, ako som si sama dovolila túto myšlienku vôbec pripustiť.. Prišiel prvý Canon a budovanie portfólia pre moje Fotky pre Radosť..

 

 

Medzitým som nastúpila do mojej prvej roboty mimo oboru cestovného ruchu, ktorý som vyštudovala, a to do redakcie časopisu Neoplasma. Keď som sa dozvedela o tejto práci, skákala som v duchu po plafón, že budem robiť v časopise :)! Už to samotné ma fascinovalo.. Keď som zistila, že je to taký iný, odborný časopis, a nie taký, aký som si predstavovala, tak som sa ukľudnila.. 🙂 Vďaka tejto robote som však spoznala úžasných ľudí, ktorí sú mi v mnohých veciach vzorom a stali sa aj mojimi priateľmi.. no a naučila som sa, ako funguje proces vydávania časopisu..

S prípravami na svadbu (koncom roku 2012) vznikol aj môj blog Sweet wedding dream a ja som sa vrátila k písaniu.. aby som si navždy uchovala spomienky na udalosti, myšlienky, miesta alebo veci, ktoré boli jednoducho.. 2good2be4gotten.. Pripomína vám to niečo :)? Znova som sa vrátila k filozofovaniu o živote, snoch a ich plnení, ale na rozdiel od školských čias, keď som v „knižke“ písala úvahy na túto tému viacmenej teoreticky, tentokrát som sa rozhodla overiť to všetko v praxi.. 🙂 Od plnenia svadobných snov som postupne prešla aj k plneniu iných snov.. či už fotografických, cestovateľských alebo práve tých časopisových.. Postupne som si utvárala v myšlienkach predstavu, ako by ten môj ideálny časopis mal vyzerať..

Do toho prišla príležitosť ocitnúť sa priamo pri tvorbe editorálu do jedného krásneho svadobného magazínu s názvom You & Me, z ktorého mala vzniknúť fotka na titulku! Neváhala som ani sekundu :)! Síce som sa na modelku vôbec necítila, no písal sa rok 2013 a to sa už časy zmenili 🙂 a Lucka z blogu Originální svatba našťastie dávala túto šancu aj obyčajným párom, nemodelom.. 🙂 Som jej za to veľmi vďačná, lebo sa mi tým splnil ten dávny dievčenský sen ♥ a ako bonus som mala opäť možnosť nahliadnuť o čosi bližšie do zákulisia tvorby krásneho časopisu plného inšpiratívnych fotiek.. Taktiež som spoznala ľudí, ktorí ma ovplyvnili a dostala som asi to posledné potrebné nakopnutie k tomu, aby som verila, že to dokážem aj ja.. 🙂 Číslo s nami na titulke bolo posledným online vydaním You & Me a naše svadobné fotky z Paríža sa ocitli aj v ďalšom čísle, ktoré bolo prvým tlačeným vydaním. To vám bol pocit – držať to v rukách!!  A tam som už dokonca písala o tom, ako ma splnenie mojich snov inšpirovalo k plneniu snov iných.. 🙂

Začiatkom roka 2014 som začala spriadať plány na inšpiratívne fotenia, aké som ešte z čias našich svadobných príprav poznala zo zahraničných stránok. Na začiatku mi prišlo takmer nemožné zorganizovať niečo také.. dať dokopy tím šikovných ľudí, čo budú spolupracovať na mojom nápade (a zadarmo!), aby sme spoločne priniesli niečo viac.. viac inšpirácií, viac nápadov, viac radosti.. no podarilo sa to! Síce to nebolo úplne podľa predstáv, koncept fotení sa viackrát menil, nebolo všetko dokonalé a peripetie s hľadaním grafičky by vydali na samostatný článok.. no napriek tomu všetkému vznikli prvé 2 časopisy na mieru. Jeden ako pamiatka na predsvadobné obdobie dvoch zaľúbencov a druhý ako inšpirácia na perfektný deň.. 🙂 Práve pri príprave toho druhého som sa stretla so skvelou Katkou z Vanilkového kaktusu. Po asi pol roku zúfania som konečne našla šikovnú grafičku :), ktorá mi celkovo pomohla dať dokopy 5 čísiel magazínu, za čo jej budem navždy vďačná.. Inak, ak budete mať čas a chuť, prečítajte si tieto naše dva časopisy pre radosť.. Už vtedy som sa snažila dostať tam krásne príbehy, pozitívnu energiu a inšpirácie zo života.. Každý z nich je iný, no oba majú čo povedať.. A každý je pamiatkou na to, akí sme boli.. Viete, aký bol nápis na tom úplne prvom „amatérskom“ časopise :)? The way we were.. the way we are.. Aj keď v kvalite fotiek a dizajne je obrovský rozdiel, niečo majú tieto časopisy spoločné.. Zachytávajú ľudí, ich myšlienky a životy v čase a vďaka spojeniu fotiek s textami dokážu „zakonzervovať“ akí tí ľudia vtedy boli.. A to je podľa mňa úplne úžasné!! Ja som totiž mala jedno obdobie, keď som doslova „trpela“ túžbou všetko pekné zachytiť a uchovať si v spomienkach navždy.. Obrázkovo, písmenkovo, pocitovo.. No vďaka foteniu, blogovaniu a vytváraniu časopisov sa mi s tým podarilo celkom slušne vyrovnať.. 🙂

Snažiť sa vtesnať myšlienku a príbeh prvého Dream & live magazínu do jedného odstavca je úplne zbytočné. Na túto tému som písala celú sériu článkov a ani tam nie je úplne všetko.. 🙂 (Bol to obrovský míľnik, pri príležitosti vydania prvého Dream & live magazínu sa totiž nenápadný malý blog Sweet wedding dream rebrandoval na blog Dream & live, ktorý má ambície niečo svetu povedať..

Po viac ako 5 rokoch od prvého „predskokana“ časopisu tu bol krásny, kvalitný, skrátka úplne dokonalý časopis :), ktorý zachytával sny, ktoré sa plnili v Paríži, na jar.. Čo viac k tomu povedať :)? To musíte vidieť!! A môcť sa dotknúť týchto splnených snov v papierovej podobe bolo úplne najviac.. Nikdy nezabudnem ani na náš krst (s rozpadnutými časopismi, ktoré sme museli reklamovať :D..) a na to, ako som jeden z výtlačkov krstila striebornými trblietkami a ako som sa snažila všetkým, čo tam boli, povedať, ako veľa to všetko pre mňa znamená..

Všetko, úplne všetko okolo prvého parížskeho čísla bolo jedno obrovské dobrodružstvo, na ktoré sa proste nezabúda.. A keby aj.. Stále to tam je.. Čierne na bielom.. na stránkach s fotkami z rozkvitnutého Paríža.. No nie je to fantastické ;)??

Druhé číslo Dream & live magazínu nieslo podtitul Happily ever after a miešala sa v ňom tematika lásky, rozprávok a splnených snov..  Citát na úvode časopisu hovorí za všetko: „Once in a while right, in the middle of an ordinary life, love gives us a fairy tale..“ 

Aj keď v prvých dvoch číslach magazínu Dream & live nájdete opäť len samé príjemné, pozitívne a motivačné príbehy, zákulisie ich tvorby nebolo vždy ružové.. Bolo za nimi obrovské množstvo práce, ktorú sme do toho s láskou dávali, no napriek tomu som mala pocit, že to nestačí.. Mala som množstvo nápadov, ktoré sa mi nedarilo realizovať, či už z organizačných dôvodov (napr. také letné číslo z levanduľových polí v Provensálsku) alebo časových – vianočné číslo.. Bola som unavená, znechutená a častokrát som pochybovala, či to celé má zmysel.. či si takáto čistá myšlienka a projekt s dušou môžu nájsť svoje miesto v dnešnom svete, kde letia úplne iné veci.. Keď som tie dva časopisy držala v rukách a listovala v nich, chmúrne myšlienky na chvíľu zmizli a zakaždým ma zalial pocit šťastia a zadosťučinenia.. Pre nás, ktorí sme v ňom boli, mal nevyčísliteľnú hodnotu.. No mal šancu povedať niečo aj ostatným?

Na nejaký čas som myšlienku prípravy ďalšieho čísla časopisu dala do úzadia a venovala som sa viac blogu.. Lebo chystať články na blog je podstatne jednoduchšie ako riešiť vizuál a napĺňanie celého čísla časopisu.. 🙂 A šíriť posolstvo Dream & live sa dalo predsa aj menej vizuálne prepracovaným spôsobom..

Ešte na jeseň toho roku ma oslovili dievčatá z časopisu Svadba, že ich zaujala moja práca – fotky aj magazín.. A tak som sa opäť zaplietla s časopisom v úplne inej forme.. 🙂 V prvom čísle 2016 vyšiel v rámci vychytávok môj tip na časopis na mieru a niekoľko mojich Fotiek pre radosť bolo súčasťou článku o rande foteniach.. Bola som šťastná, že ma na jar opäť oslovili a tak sme spolu v Košiciach absolvovali fotenie mestského editoriálu, ktoré bolo veľmi príjemnou skúsenosťou so samými milými a šikovnými ľuďmi. Rada na tento deň spomínam.. 🙂

Bola to zmena, dodať len fotky a potom vidieť až hotový výsledok a o nič iné sa nestarať :).. Bola som zvyknutá riešiť všetko, od myšlienky a konceptu celého časopisu, cez fotenie a úpravu fotiek, vymýšľanie otázok, ktoré by fotky vhodne dopĺňali, základné korektúry odpovedí ľudí na moje otázky, navrhnutie vizuálu jednotlivých stránok, ktoré si potom zobrala do parády grafička Katka, až po asi 350 000 finálnych korektúr, ktorými každé číslo prešlo.. 🙂 Ak mi to aj trošku chýbalo, rýchlo som tieto myšlienky zahnala s tým, že sa to proste neoplatí.. venovať tomu všetok čas a energiu..

 

Spamätala som sa až keď som sa počula hovoriť tieto slová nahlas. Bola som zhrozená. Toto predsa neboli slová človeka, ktorým som chcela byť.. Rozhodla som sa dať projektu s Dream & live magazínom ešte jednu šancu.. A ako sa hovorí.. the rest is a history 🙂

Pokračovanie nabudúce.. 😉

Mohlo by sa vám pačiť