Bolo to presne pred rokom, keď sa nám podarilo stretnúť na jednom bláznivom fotení.. v jedeň pochmúrny jesenný deň (podobný tomu dnešnému).. Odvtedy sa toho veľa zmenilo.. v živote každej z nás.. no rada by som tu mala pamiatku na to, aké sme boli vtedy.. a ako sme vnímali náš „život v online svete“.. 🙂
(A možno aj tak trochu na zamyslenie a porovnanie s tým, ako to vnímame teraz.. )
Celý článok nájdete v najnovšom čísle magazínu Dream & live.. Tlačenú verziu si môžete objednať tu a online verziu dostanete ako darček, keď sa prihlásite na odber noviniek tu.
VERONIKA ŠIPOŠ ROSPUTINSKÁ / shemakesmetravel.com
Život v online svete
Blogovanie sa akosi prirodzene stalo súčasťou našich životov. Vytvorilo elektronickú verziu nášho ja, do ktorého sa snažíme vkladať svoje offline duše. Virtuálne priateľstvá však niekedy nestačia. Štrngnúť si emotikonom je síce zábavné, ale dať si s kamarátkami pohár vína, zájsť do kina či kaviarne a uchmatnúť si tak kúsky reálneho sveta, nám umožňuje držať si nohy pevne na zemi, kým hlavy máme zamotané v oblakoch. Ako žijeme my, blogerky 21. storočia?
ZAČIATKY
Nikdy som netúžila po kariére blogera. Ako novinárka som sa totiž vždy mala kde a ako realizovať, preto som nezvažovala založiť si niečo vlastné. Prišlo to spontánne a nie z mojej, ale z manželovej iniciatívy. V roku 2015 som ho tak trochu prinútila vycestovať na Srí Lanku a ešte som ho aj podpichla tým, že som mu darovala denník, aby si zapisoval všetky tie úžasné zážitky. Písal každý deň a keď sme sa vrátili domov, zistila som, že je to celkom vtipné. A keďže som ho nútiť cestovať neprestala, navrhol, že by sme si mohli založiť takýto netradičný travel blog – a tak vzniklo She Makes Me Travel.
MOJE ELEKTRONICKÉ JA
Moje elektronické ja vlastne ani neexistuje, keďže neblogujem sama, ale spolu s manželom. O sociálne siete sa však starám iba ja a tak náš profil na Instagrame môžeme nazvať mojím elektronickým ja. Tomu sa snažím vdýchnuť svoju offline dušu. Zdieľame najmä naše zážitky a skúsenosti z ciest, ako milovníci vína aj tipy na obľúbené vinárstva a v poslednom čase sa snažíme zdieľať aj tipy na zodpovedné cestovanie a módu. Ako blogeri máme šancu verejne vystupovať a šíriť svoje názory, preto sme sa rozhodli, že budeme podporovať dobré veci a projekty. Nechceme ľudí len zabávať, chceme sa pokúsiť o to, aby sa možno aj vďaka nám ľudia zamýšľali nad tým, ako z tohto sveta urobiť krajšie a lepšie miesto pre život.
MOJA OFFLINE DUŠA
Málo spí a veľa rozpráva. Miluje vysokého muža a nízke poličky, dlhé vety a krátke príbehy, teplý čaj a studené pivo, ďaleké krajiny a blízke osoby, biele víno a čierne šaty. Je s ňou celkom sranda.
BLOG AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Blogovanie, ak to s ním človek myslí vážne, je ako ďalší full time job. Ale taký, ktorý vám po nociach nedá spávať, lebo stále uvažujete, čo môžete spraviť inak, lepšie, pochybujete, či by ste toho nemali robiť viac. Je to fuška. Blogovanie dáva aj berie. Ako som spomenula vyššie, blogovanie človeku pohltí všetok voľný čas. A ešte dokonca hrozí, že vo vás zabije chuť robiť to, čo robíte najradšej. Blogovať totiž človek väčšinou začne o niečom, čo má ozaj rád. Čím viac bloguje a s blogom rastie, tým väčšie je nebezpečenstvo, že sa z vášne stane povinnosť. Preto treba aj v blogovaní nájsť rovnováhu a občas sa na neho vykašlať. Napríklad vidieť krásny západ slnka a neodfotiť si ho, len tak hľadieť a byť. A čo blogovanie dáva? Skúsenosti, príležitosti a nové priateľstvá.
BLOG VS. INSTAGRAM
O blogu som sa dosť rozhovorila vyššie. A Instagram? To je kapitola sama o sebe. Je to skvelý nástroj na šírenie a vyhľadávanie inšpirácie, na komunikáciu, na prezentovanie svojej práce. Na druhej strane sa však stáva novodobou drogou. Niektorí ľudia sa stávajú závislími. Na tom ako ich život vyzerá navonok. Či sú ich účesy dosť dobré, dovolenkové destinácie dosť zaujímavé, vzťahy dosť romantické a domácnosti dosť fotogenické. Prestávajú konať tak ako cítia a rozhodujú sa tak, aby sa to páčilo publiku. Cudzím ľuďom. Človek od nepamäti túži po uznaní, ale snáď uznaní tých, ktorí sú pre neho dôležití. Na Instagrame sa náš život stáva terčom posudzovania zo strany virtuálnych ja. Keď si človek prestane uvedomovať , čo je podstatné a čo nie, kto je dôležitý a kto nie a na čom záleží a na čom zas nie, je to problém. Nenechajme túžbu po úspechu na sociálnych sieťach pošliapať naše offline duše.
INSTAGRAMHUSBAND
Rovnako ako manžel neobľubuje cestovanie, nenadchlo ho ani instagramovanie. Veľmi ťažko prijal úlohu „instamanžela“, ale zvláda to s gráciou jemu vlastnou. Fotí do zbláznenia alebo trpezlivo čaká, kým niečo nafotím ja. Vždy mu však musím niečo sľúbiť, najčastejšie jedlo a víno. Väčšinou je to štandardné vyjednávanie, niečo za niečo. Na konci dňa sme tak obaja relatívne spokojní.
(SPLNENÉ) SNY
Každý výlet, na ktorom som doteraz bola, je v podstate splneným snom. Tých nesplnených je síce stále viac ako splnených, ale to je dobre. Veď čo ak nie sny nás ženie dopredu? Ale o snoch sa vraj nemá hovoriť, lebo potom sa nesplnia…
MIRKA GERMANOVÁ ŠIROTNÍKOVÁ / theblondzebras.com
ZAČIATKY
Blog som si vytvorila ešte v roku 2011 s mojou vtedy najlepšou kamarátkou, s ktorou sme obe milovali módu a študovali žurnalistiku. V tom období sa prvé blogy u nás ešte len rozbiehali a to, čo sme videli dovtedy, sa nám zdalo veľmi jednotvárne a texty nekvalitné, tak sme si hovorili, že by sme to mohli robiť možno aj trochu lepšie. Blogy vtedy existovali výlučne na webe, zameriavali sa prioritne na text a stajlingové nápady, nie tak na profesionálne kvalitné fotky ako dnes. Fotili sme sa všelijako a všeličím, ako sme vedeli 😀 Neskôr prišiel Facebook, kde sa to ešte viac zjednodušilo a ja som postupne prebrala blogovanie sama. Instagram potom úplne zmenil môj pohľad na vec aj prístup, pretože som sa musela začať oveľa viac zamýšľať nad fotkami a vizuálom. No blog pre mňa stále zostal priestorom, v ktorom môžem byť sama sebou, vyjadriť svoj názor na čokoľvek a ukázať svetu kúsok svojej osobnosti. Blogujem sčasti o móde, sčasti o životnom štýle a cestovaní, rada píšem o svojej práci freelance novinárky, ale aj o témach moderných žien – sebavedomí a sebadôvere v časoch sociálnych sietí, rovnosti pohlaví, o úspechu či blogerských “problémoch” 🙂
MOJE ELEKTRONICKÉ JA
Keďže som v mojom profesionálnom živote novinárka, snažím sa vždy pri blogovaní myslieť na to, že čokoľvek, čo postnem, môže vidieť ktokoľvek. Neuvidíte ma preto na blogu v spodnej bielizni ani v „šteklivých” pózach, to som nikdy nebola ja. Snažím sa byť sama sebou a ukazovať, ako vyzerá môj skutočný život – dobré aj ťažšie stránky. Som farebná duša, takže nikdy asi nebudem pôsobiť príliš seriózne a sterilne, no zároveň je mojím cieľom, aby moje myšlienky mali vždy hlavu a pätu a aby som ľuďom neponúkala len prázdny, nič nehovoriaci obsah. Rada by som ich inšpirovala, niekedy možno zabavila, no hlavne povzbudzovala aby sa mali ženy rady, aby sa venovali veciam, na ktorých naozaj záleží, aby dokázali udržiavať rovnováhu medzi prácou a súkromím a zároveň neupúšťali zo svojich snov, cieľov či ambícií. A rada sa pri blogovaní stretávam s ľuďmi, ktorých hodnoty sú tiež na správnom mieste. Lebo aj tu sa cení spravodlivosť, férovosť, profesionalita, dobrota či ľudskosť.
MOJA OFFLINE DUŠA
Mimo internetu som stále ukecaná, priateľská a pomerne extrovertná, čo vám potvrdí asi každý, kto ma pozná. Zároveň si však veľmi cením svoje súkromie a domácu pohodu, takže si s kamarátkami radšej poklábosím pri káve ako na párty. Ja som veselá a akčná celý deň, no v noci už potrebujem ticho a pokoj. Milujem dlhé cesty autom, výlety, rodinné oslavy, Netflix, knihy, zaujímavú architektúru a viem sa rozplývať nad všetkým krásnym, či už to je západ slnka, kabelka, loď alebo modré okenice na dome. A nadchne ma úplne každý psík, ktorý ide okolo – niektoré ženy to mávajú s malými deťmi, ja to mám so psami 😀 A milujem spoznávať príbehy ľudí, asi preto ma aj baví písanie – svet je totiž totálne neprebádané miesto a každý deň natrafíte na niečo nové.
BLOG AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Vďaka blogu vnímam svet veľmi vizuálne – kdekoľvek som, všímam si fotogenické miesta, farby, vzory, možnosti, ako by sa to dalo odfotiť. Táto vlastnosť sa mi jednoznačne rozvinula aj vďaka blogovaniu. Celá rodina tým teda čiastočne trpí, lebo ma „musia” odfotiť na každom peknom mieste, kde sa objavíme… Blogovanie mi zaberá celkom veľa času, ktorý je niekedy na úkor súkromia a neraz sa so snúbencom pochytíme kvôli tomu, že som mierne „závislá” od mobilu a musím ho mať stále nablízku. Alebo preto, že on by si radšej užíval prítomnosť a krásu miesta a ja mu to kazím, keď sa chcem stále fotiť. Ale má pravdu, život si netreba užívať len cez objektív a ja sa na to snažím myslieť čo najviac. Zároveň mi blogovanie do života prinieslo množstvo úžasných ľudí a priateľstiev, dokonca aj moju terajšiu najlepšiu kamarátku som spoznala vďaka svojmu blogu. A dobrí ľudia sa nehľadajú ľahko, takže si každého z nich vo svojom živote nesmierne cením.
BLOG VS. INSTAGRAM
Instagram ma jednoznačne donútil viac sa sústrediť na kvalitný obrazový obsah. Zatiaľ čo ja som začala postovať outfitové blogy „na kolene” ako študentka so študentskými možnosťami, na Instagrame sa hneď vyrojili blogerky, ktoré mali zrazu fotky ako z módneho časopisu. Tým ani dnes neviem úplne najlepšie konkurovať, takže sa to snažím vykompenzovať zaujímavým obsahom a myšlienkami. Časom sa však všetky dostávame do fázy, kedy nám už na Instagrame príde všetko rovnaké, na jedno kopyto. Každý musí mať rovnaký typ fotiek, každý si na rovnakom mieste spraví fotku podobným spôsobom… A z toho sa stáva jedno obrovské klišé. Nehovoriac o tom, že Instagram nepraje poctivým blogerom, ktorí nemajú vybudovanú obrovskú základňu fanúšikov ako celebrity. Rast followerov je takmer nemožný, keď nie ste každý deň v televízii, v reality šou alebo nepodvádzate kupovaním si rôznych „booster” programov. Ja ale verím, že podobne ako dnes už veľmi dobre nefunguje Facebook, aj Instagram sa časom vymení za niečo iné a všetci zasa budeme na štartovacej čiare. Preto zostávam verná aj svojmu webovému blogu, ktorý mi snáď nikto len tak nevezme.
INSTAGRAMHUSBAND
Úprimne, môjmu chlapovi moje blogovanie nijako neprekáža, no najradšej je, keď sa ho ani nijak priamo nedotýka. Nie je to nadšený fotograf, a tak je preňho fotenie takmer vždy otrava a málokedy si to užije. Ešte väčšia otrava je preňho množstvo „harabúrd”, ktoré nám vďaka môjmu blogu zapĺňajú byt. Nielenže mám plné skrine oblečenia a topánok, ale po byte sa nám vždy povaľujú nejaké krabice od kuriérov, veci na fotenia, rekvizity a keby som mala kde, doma si určite vytvorím nejaké malé foto štúdio 😀 Môjho Peťa fotenie so mnou najviac baví, ak ho vďaka blogu môžem zobrať niekde na výlet, najlepšie ešte aj nejakým pekným autom, ktoré testujeme. Vtedy je vždy o niečo ochotnejší a menej uhundraný 🙂 Ešte nikdy v živote som ale od neho nepočula vetu: „Drahá, pozri aký krásny výhľad, poď, odfotím ťa!“ 😀
(SPLNENÉ) SNY
Hm, najväčší sen je asi robiť niečo, čo vás nesmierne baví a dostávať za to aj peniaze. Mne sa to s pár spoluprácami síce už podarilo, no neboli to také honoráre, ktoré ma mohli uživiť. Každá spolupráca je však veľmi príjemná a ak môžem, vyberám si naozaj len veci a firmy, ktoré mám úprimne rada a verím im. Takže čiastočným splneným snom je aj keď si zrazu môžete objednávať krásne šaty z obľúbeného obchodu a nemusíte za ne platiť, len sa v nich potom vyfotíte, nie? Mojím väčším splneným snom je spolupráca s automobilkami, pretože autá som mala vždy veľmi rada. Prvé roky som zo šoférovania mala hrôzu a stres, no keď som zistila, akú voľnosť mi v živote prináša, začala som si ho naozaj užívať. A nikdy som si nemyslela, že by sa niekto „odvážil” dať krásne nové autá testovať aj nejakej mladej blogerke. Mojím snom je teda teraz nadchnúť pre autá čoraz viac žien na Slovensku a písať o nich z nášho ženského pohľadu. Preraziť bariéru nejakého zaužívaného stereotypu je stále dobrá výzva a autá boli doteraz na Slovensku stále mužskou doménou.
PEŤKA ČUTRÍKOVÁ / petracutrikova.com
ZAČIATKY
Blogovanie som vždy obdivovala a keď som sa mu začala aj sama venovať, bola to láska na prvý pohľad. Láska je v mojom prípade veľmi výstižné slovo, pretože svoj prvý príspevok som publikovala na Valentína. Tento sviatok v sebe krásne prepájal celú moju začiatočnú ideu blogovania. Chcela som šíriť lásku – k pekným veciam, k ružovým veciam a ukázať aj sama sebe, že môžem robiť to, čo milujem a nemusím sa báť, že by ma za to niekto súdil. Bol to krok, ktorý rázne prekročil hranice mojej komfortnej zóny a ja dúfam, že bude stále pokračovať v ich búraní.
MOJE ELEKTRONICKÉ JA
Nemyslím si, že som niekedy chcela, aby medzi mojím online a offline JA bol rozdiel. Avšak vody blogovania sú silná závislosť. Pohltia vás natoľko, že zrazu cítite, že si potrebuje aspoň malý kúsok ružového sveta nechať pre seba. Teda v mojom prípade ružového. To, čo je pre moje offline JA pôžitkom, je online svetu neviditeľné. Nepublikujem fotky, ktoré sa mi nezdajú perfektné a samozrejme nenosím na nich pyžamo a neupravené vlasy (teda pokiaľ nejde o ružové pyžamko všakže? :)) Chcem ukazovať všetkým navôkol, že som šťastná.
MOJA OFFLINE DUŠA
Oproti online svetu je moja duša tak pokojná ako zdĺhavé sobotné ráno. Lenivo sa vlečie z postele, užíva si vôňu čerstvých croisantov, ktoré trúsia omrvinky po celej kuchyni, pije čaj z hrnčeka s obitým uškom a zmáča si ním celé šaty. Som kde-tu nemotorná, nervózna ak mám spoznávať úplne nových ľudí a robí mi problém ľudská povýšenosť. Nesnažím sa ohúriť nikoho iného, iba seba. Vie sa ma dotknúť každá maličkosť a raz za čas nosím aj ČIERNU. Taká som. To, čo je vidieť na Instagrame, je môj život, ktorý milujem, ale v podstate ho tvorí ešte ďalších milión nedokonalých momentov, ktoré sú prekrásne, aj keď svetlo na fotku už dobré nie je.
BLOG VS. INSTAGRAM
Pre mňa od samotného začiatku Instagram predstavoval veľký zdroj inšpirácie, pozitívnej energie a možnosti rozvíjať sa. Otvorene priznávam, že ma fotky ako také bavia viac ako texty. Písaním sa živím, takže po večeroch budem radšej plánovať fotenia ako opäť písať. Pre mňa sú práve texty možno zdrojom malej únavy. Kým nemám nápad hodný majstra, neviem ho publikovať. Nechcem písať o niečom, len aby som písala, pretože si myslím, že naše slová musíme vyberať s láskou a vnímať aj ich silu. Preto momentálne dávam väčšiu prednosť fotkám a celému svetu Instagramu. Ak by som mohla, fotila by som každý jeden deň. Užívala by som si to, upravovala do noci a hneď ráno by na mojom účte pribúdali dokonalé (ružové) fotky.
INSTAGRAMHUSBAND
Pri blogovaní sa úprimnosť cení, však? Takže si to povedzme na rovinu. Kvôli fotkám sa s mojím priateľom hádame. Niekedy vážne veľmi, ja potom plačem, lebo mám „hlavu ako zemiak“ a on už nechce urobiť žiadny ďalší pokus. Potom sa smejeme, lebo ma fotí s vlasmi v ústach a sukňou nad hlavou. Nikdy nevieme koho je to chyba, že fotenie nevyšlo, hádžeme ju na toho druhého, ale vždy vieme, kto je ten šťastný, vďaka komu sa fotky podarili. Môj partner, samozrejme. Má so mnou trpezlivosť až kým sa neodhodlám tretíkrát prezliecť na verejnosti, nevláčim so sebou desať balónov a netúžim vyliezť na múr na hrade v Budapešti. V takých situáciách praskajú už nervy mnohým, či nie? Ale ja som proste extrémista a kvôli fotke som odhodlaná kráčať Parížom, v ktorom zúri protest, ignorovať ozbrojencov a Adam ma chtiac-nechtiac nasleduje, na krku foťák, kde-tu zanadáva a nakoniec ma odfotí perfektne. Oveľa lepšie ako som si ja kedy vysnívala.
(SPLNENÉ) SNY
Každá jedna fotka je pre mňa splneným snom. Žijem vizuálne a zachytávanie okamihov života vo forme malých štvorcov mi dáva obrovskú dávku nádeje. Vždy keď sa pozriem na svoj Instagram, viem, že mám byť na čo hrdá a úprimne ďakujem všetkým tam hore, že mám šťastie žiť to, čo žijem. Cestovanie pre mňa už nikdy nebude iba prechádzkou po historickom centre mesta či oddychom v parku. Nie je to prehliadka galérií ani chutná káva na námestí. Fotoaparát zmenil môj pohľad na svet a dovolil mi prežiť veci, o ktorých som predtým ani nevedela, že môžu byť tak úžasné. Bežať pomedzi lány hyacintov v Amsterdame, pózovať pred Eiffelovkou, sledovať západ slnka na Santorini. Toto všetko som dostala do svojho života iba vďaka tomu, že som to chcela mať aj zachytené. Snívam o svete, v ktorom cestujem po zemeguli a hľadám ružové miesta, ktoré predtým nikdy nikto nevidel. Viete si predstaviť tú nádheru? Keď sa zrazu pozeráte na svet cez – v mojom prípade – ružový objektív, nič bežné vám už stačiť nebude. Splnený sen je už len to, že si uvedomujem, aké šťastie mi celé blogovanie prináša.
DOMINIKA BARBARIČOVÁ / candygrant.sk
ZAČIATKY
S blogovaním som začala v novembri 2012 po tom, ako som nejaký čas sledovala dve blogerky – jednu Slovenku a jednu Nórku, ktorej som síce nič nerozumela, no mala krásne fotky. Narazila som na ňu úplne náhodou a bola mojou najväčšou inšpiráciou na začiatku a aj niekoľko rokov potom.
Pôvodne bolo mojim hlavným zámerom tvoriť si pre seba akýsi virtuálny denník, kam som písala svoje myšlienky, články o úplných maličkostiach a pridávala fotky mojich výtvorov. Boli nimi jednoduché i zložitejšie účesy, ktoré som vytvárala spolužiačkam počas prestávok v škole a hrdo si ich fotila na mobil. Neskôr som začala „dokumentovať“ aj kozmetiku, ktorú som skúsila a písala k nej stručné hodnotenia, aby som sa k nim mohla vrátiť a aby som vedela, ktoré produkty podľa mňa stoja za to. A tak sa postupom času z tohto môjho „denníka“ vyvinul môj blog.
MOJE ELEKTRONICKÉ JA
Nemyslím si, že sa na blogu a sociálnych sieťach prezentujem odlišne, než ako skutočne žijem. Samozrejme, nezdieľam všetko a niektoré veci sa snažím ukazovať trošku úhľadnejšie uložené a lepšie osvetlené, no chcem, aby moje „elektronické ja“ bolo čo najautentickejšie.
Je ale pravda, že sa snažím zdieľať skôr to dobré než to zlé, pretože aj keď ľudia hovoria, že radi vidia realitu takú, aká je, nemyslím si, že by chceli vidieť ako sa rozčuľujem za volantom alebo aký neporiadok mám práve na pracovnom stole…
Svojim obsahom – v ktorom som sa už prestala tak sústrediť na kozmetiku, ako to bývalo v minulosti – by som chcela ľudí hlavne inšpirovať. Témy, v ktorých som sa našla, sú Zákon príťažlivosti, organizácia či motivácia. Tomu sa chcem venovať aj naďalej a prostredníctvom týchto tém by som chcela ľudí „nakopnúť“ k tomu, aby si plnili svoje sny a išli za svojimi cieľmi. Stále píšem beauty články a nakrúcam videá s líčením, no môj vzťah k týmto témam sa za tie roky celkom zmenil.
MOJA OFFLINE DUŠA
Naozaj je niekoľko aspektov môjho života, ktoré často neukazujem. Veľmi nespomínam, že mám rada „staré časy“ a moja duša žije v minulosti. Fascinujú ma dvadsiate roky v Amerike – také tie pravé roaring twenties aj život žien v domácnosti, zlatý vek Hollywoodu, milujem naše prvorepublikové obdobie. Zaujíma ma divadlo a filmový priemysel, nesmierne obdivujem balet a tiež umenie burlesque… Považujem sa skôr za laika a fanúšika ako za odborníka, no je to taký môj malý svet, v ktorom sa cítim viac ako dobre.
BLOG AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Blogujem tak dlho, že si už ani neviem vybaviť, ako sa môj život zmenil. Asi som si zvykla viac nakupovať a ospravedlňovať si to recenziami :D, tiež sa na veľa vecí pozerám štýlom „ako to bude vyzerať na fotkách“ a nakazila som aj svoje okolie. Mamina mi často posiela fotky rôznych drobností s otázkou, či ich nechcem na fotenie a podobne aj môj snúbenec často príde s niečím, čo sa podľa neho skvelo hodí na Instagram.
Jednou z najväčších výhod toho všetkého podľa mňa je, že človek má vlastný priestor, kde môže byť kreatívny a zrealizovať svoje nápady. Okrem toho som vďaka blogovaniu spoznala (a stále spoznávam) skvelých ľudí či dokonca najlepšiu priateľku. Je úžasné, ako táto činnosť dokáže spojiť neznámych ľudí, ktorí by sa inak možno nikdy nestretli. Skvelé sú aj všetky tie úžasné a vtipné zážitky, ktoré som vďaka tomu zažila. Či už na oficiálnych eventoch alebo po nich. Nikdy by mi nenapadlo, že budem ochutnávať sušené brezové lístky a snažiť sa kresliť ich chuť alebo sedieť hodiny v lobby hotelu, v ktorom bola tlačovka, rozoberať všetko možné a smiať sa tak, až to pohorší okoloidúcich. Tieto chvíle naozaj stoja za to!
Na druhej strane ako veľkú nevýhodu považujem rivalitu, konkurenčný boj a neustále porovnávanie sa, čo sú veci, ktorým sa asi nikdy nebude dať úplne vyhnúť. A aj keď ma to niekedy naozaj trápi, snažím sa to brať ako „nutné zlo“, ako súčasť toho všetkého, ktorú musím zniesť, aby som si mohla užívať to pekné. Niečo ako telocvik na strednej… Aspoň v mojom prípade 😀
BLOG VS. INSTAGRAM
Mám pocit, že boom, ktorý so sebou priniesol Instagram spôsobil to, že blogovanie sa dostalo do úzadia, čo je podľa mňa škoda. Rozumiem, že v dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia radšej rýchlo pozrú fotky, ako by mali stráviť čas čítaním (o to viac si vážim tých, ktorí stále navštevujú môj blog a čítajú, čo píšem), no pre mňa asi nikdy nebude to „insta-influencerstvo“ rovnaké, ako blogovanie. Vnímam to ako taký fastfood, ktorý síce vyzerá pekne, no nikto mu nevenuje veľa pozornosti, len ho rýchlo zhltneme a veľa v nás nezanechá. Koľko ľudí všetky tie fotky ani nevníma a len tak scrolluje nadol bez toho, aby si prečítali popis k fotke či dokonca zanechali to toľko očakávané srdiečko.
Ja svoj insta-účet vnímam len ako doplnok k blogu a YouTube, ako platformu, kde môžem s mojou komunitou komunikovať počas dní, kedy nevydám žiadny článok či video, no aj keď som sa o to jeden čas snažila, neviem si predstaviť ho používať ako hlavný priestor mojej prezentácie.
Tiež sa mi veľmi nepáči ten tlak, ktorý je vďaka Instagramu vyvíjaný na tvorcov ale i na bežných ľudí, pretože všetci máme pocit, že naše životy nie sú dosť pekné a fotogenické. Hlavne vtedy, keď na nás vyskakujú samé klišé fotky v dokonale nastajlovanej vani a v perfektne upratanej kúpeľni, zatiaľ čo my sa sprchujeme v sprchovom kúte v prenajatej garsónke, v ktorom sa začína odlupovať silikón a hromadiť vodný kameň. Určite viete, ako to myslím…
INSTAGRAMHUSBAND
To by možno bola skôr otázka na neho 😀 Ale z môjho pohľadu je s tým tak nejak zmierený a trpezlivo akceptuje všetky moje nápady či fotenia. Niekedy je síce otrávený po tom, ako sa mi snaží spraviť pekné fotky a ja robím blbosti a stále sa hýbem práve vtedy, keď on stlačí spúšť, no inak sme, myslím, celkom zohraný tím.
Čo sa týka podpory, tú z jeho strany pociťujem naozaj maximálne a som veľmi rada, že mi pomáha riešiť aj niektoré moje blogové dilemy, s ktorými si občas neviem rady 🙂 Jediné, čo asi nesie ťažšie než ja, sú určité druhy komentárov, ktoré z času na čas pod mojimi príspevkami pristanú, no aj na tých sa vieme občas spolu dobre zabaviť.
(SPLNENÉ) SNY
Aby som bola úplne úprimná, nevidím veľmi priamu spojitosť medzi blogom a mojimi splnenými snami… teda že moje sny sa nesplnili vyslovene vďaka tomu, že blogujem. Čo ale musím uznať je, že vďaka blogu ako takému mám viac odvahy si tie sny plniť… Tieto chvíle veľmi rada dokumentujem, no skôr na video ako na fotky, pretože tak ich môžem akoby znovu prežiť. Ako napríklad koncert Lany Del Rey na festivale Aerodrome minulý rok – keď si pustím môj vlog, ktorý som vtedy nakrúcala (teda skôr môj snúbenec, ja som bola na pokraji psychického zrútenia zo šťastia), viem si vybaviť všetky tie pocity, ktoré som mala vtedy a nanovo ma to celé dojíma. A v tom by som chcela aj pokračovať.
Mojim veľkým snom je cestovanie, no zatiaľ sa mi nepošťastilo navštíviť veľa krajín. Keď to však príde, chcem so sebou všade brať svoju vlogovaciu kameru a všetko to dokumentovať. To je vec, ktorú si chcem splniť.
KATKA SEDLÁKOVÁ / dreamandlive.sk
ZAČIATKY
Pôvodne sa môj blog volal Sweet wedding dream a bol o predsvadobnom snívaní.. Prvý článok, ktorý to všetko odštartoval, bol o mojich svadobných šatách, o tom, ako som pri ich predstave naplno prepadla svadobnému snívaniu.. 🙂 Na blog som si odkladala rôzne myšlienky a úvahy, dokumentovala plnenie našich svadobných snov, archivovala pekné vecičky na fotkách pre radosť.. Takmer dva roky po svadbe už pôvodný názov nedával zmysel a keďže som sa ďalej nechcela venovať svadobnej tematike, ale snívaniu a plneniu snov v širšom zmysle, blog sa premenoval na Dream & live. Postupne sa spolu so mnou menil a nadobúdal svoju terajšiu podobu.. 🙂
MOJE ELEKTRONICKÉ JA
Mohlo by sa zdať, že od pôvodnej verzie blogu mám teraz ďaleko, no nejaká podobnosť a spojitosť tam predsa je.. 😉 Okrem toho, že som nadobudla väčšiu istotu a odvahu pri plnení svojich snov, nechcem sa ani v „posvadobnom“ živote vzdávať všetkých tých pekných vecí (kvetov, výzdob, doplnkov) či šiat s princeznovskými prvkami.. Baví ma žiť vo svete, kde mám okolo seba všetko krásne a môžem sa cítiť ako princezná kedykoľvek sa mi zachce.. 🙂 A toto je niečo, čo by som chcela posúvať aj ďalej.. Chcela by som ľuďom ukázať, koľko krásy okolo nás je, z čoho všetkého sa môžu tešiť.. či už je to západ slnka, šum mora alebo nádherná tylová sukňa.. Chcela by som, aby sa ľudia nebáli ísť za svojimi snami, lebo aj keď to nie je ľahké, stojí to za to a dáva to nášmu životu zmysel.. Moje elektronické ja preto na fotkách zdieľa všetko svojím rozprávkovým pohľadom akoby cez ružové okuliare, píše o realite, ktorá nás prepadne na ceste za našimi snami a občas mudruje o tom, ako mať krajšie fotky.. (keďže fotenie a krásne fotky sú moja vášeň).. 🙂
MOJA OFFLINE DUŠA
Aj keď na fotkách ma uvidíte najčastejšie v princeznovských alebo vílovských šatách, väčšinu času trávim doma v teplákoch (samozrejme, sú ružové a to sa ráta, nie ;)?) alebo pyžame či župane pri počítači.. 😀 Chcem tým povedať, že moja tvorba je akousi umeleckou rozprávkou a aj keď si fotenie vždy užívam, nie je to zachytenie môjho bežného života.. 90% z môjho života na blogu či sociálnych sieťach nikdy neuvidíte a keďže som introvert, takto mi to vyhovuje.. 🙂 Po uliciach si bežne nevykračujem v tylovej sukni a korunke, častejšie ma stretnete v roztrhaných džínsoch.. 😀 Vždy keď sa to dá, snažím sa byť neviditeľná a čo najmenej vytŕčať.. Najlepšie sa cítim v spoločnosti môjho manžela, rodiny, niekoľkých najlepších priateliek a celkovo v čo najmenších skupinách. Milujem cestovanie, no neznášam to, čo mu predchádza – plánovanie, nakopenie pracovných povinností a balenie. Baví ma fotenie ľudí, no následný výber tých najlepších fotiek je pre moju večne nerozhodnú dušu utrpením. A aj keď sa to z fotiek možno nezdá, neviem vôbec pózovať a tváriť sa na fotkách (hlavne medzi ľuďmi) v pohode ako ostrieľaná blogerka je pre mňa asi nedosiahnuteľný cieľ..
BLOG AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Za tých pár rokov čo blogujem, sa stále necítim ako profesionálna blogerka.. Možno je to tým, že fotkami som žila už predtým.. akurát sa zmenilo to, že ich viac zdieľam s ľuďmi.. Samozrejme, viac uvažujem nad tým, ako čo nafotiť, kde a v čom sa budem fotiť na dovolenke a podobne. 🙂 Blogovanie a najmä celý proces tvorby magazínu Dream & live ma naučili veľkej trpezlivosti a pokore.. Stálo ma niekoľko popálení vo vzťahu s ľuďmi a mnoho lekcií do života, no na druhej strane som vďaka tomu všetkému získala aj krásne nové priateľstvá, spolupráce a kopec nezabudnuteľných zážitkov.. Keď sa raz človek dostane na dráhu „profesionálneho snílka“ a dokumentaristu svojich (a niekedy aj cudzích) snov, zmení sa mu život.. k lepšiemu.. Stále neviem, čomu či komu za to všetko poďakovať.. niekedy si poviem, že za to môže blogovanie, inokedy, že je to už tá samotná myšlienka a filozofia obsiahnutá v slovíčkach „dream&live”, ktorá má moc meniť obyčajné veci v rozprávkové.. Samozrejme, ako sa hovorí „all magic comes with a price“, a preto, povedzme si narovinu, blogovanie je (hlavne pre perfekcionistov ako som ja) obrovským požieračom času.. ktorý vám nikto nevráti a často ani nezaplatí.. Vydržíte jedine ak robíte, čo milujete.. a robí to radosť nielen vám ale aj ostatným..
BLOG VS. INSTAGRAM
Keď som začala blogovať, hlavnou platformou pre mňa bol blog a články som (po tom, ako som sa trošku osmelila) zdieľala na Facebooku.. Nedávno som si pozerala články z prvých dvoch rokov (ešte z čias Sweet wedding dream) a nestačila sa čudovať, koľko článkov tam bolo bez fotiek.. to je už v dnešnej dobe nemysliteľné.. 🙂 Odkedy fotky zdieľam aj na Instagrame, snažím sa ešte viac ako doposiaľ venovať vizuálnej stránke blogu.. Aj keď je to možno len prirodzený proces zlepšovania sa.. napríklad aj to, že som prešla na novú šablónu na WordPresse ma viac motivovalo k tomu, aby na stránke vyzeralo všetko tip top.. Čím ďalej tým viac času nám všetkým zaberá tvorba fotiek a obsahu blogu.. a Instagram nás asi poriadne nakopol k tomu, aby sme sa snažili mať v rámci svojich možností čo najkrajšie fotky.. Čo je, samozrejme, super! Okrem toho je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácií a zaujímavých ľudí.. (napríklad aj našu Peťku som našla na IG ;)) Na druhej strane je však aj dosť vyčerpávajúci.. a je pôvodcom únavy zo sociálnych sietí či dokonca depresií. Ja som si insta-únavou prešla minulý rok (dokonca viackrát), ale teraz sa už snažím brať ho s chladnou hlavou a neprežívať to tak.. Na Instagram úplne sedí že je „dobrý sluha ale zlý pán”.. a ako pri všetkom, netreba to preháňať, aby to človeku neprerástlo cez hlavu..
INSTAGRAMHUSBAND
Hovorím si, že keď zvládol toto naše instaklišé babské fotenie, zvládne už ozaj všetko :D! Ale vážne.. som mu nesmierne vďačná, že ma v blogovaní a fotení podporuje, bez jeho pomoci by to nešlo.. a tak sa už nejako zmieril s tým, že ma bude musieť fotiť častejšie a dlhšie ako by to bolo v „normálnom” živote bez blogu.. To však neznamená, že si vstávanie na dovolenke o štvrtej ráno na fotenie pri východe slnka užíva.. 😀 to ani ja.. ale ako som už spomínala.. „all magic comes with a price“.. 😉
(SPLNENÉ) SNY
Snívanie a plnenie snov je náplňou a akýmsi leitmotívom môjho blogu od samého začiatku.. Rada na blogu archivujem splnené sny prostredníctvom fotiek a príbehov, ktoré sa s nimi spájajú a delím sa aj o tie odbočky či zádrhely, ktoré ma na tejto ceste spomaľujú.. Jeden z veľkých snov som si už splnila, bol ním magazín snov.. ktorý práve čítate ;).. a teraz by som sa chcela viac venovať foteniu na rozprávkových miestach doma aj v zahraničí..
Ilustrácia: Zuzka Verbovská