Pred pár dňami som dostala chuť oprášiť nejaké naše staré fotky a objavila som tieto dve, ešte z našej svadobnej cesty :).. Neviem, ako to bude znieť, no veľmi rada sa na ne pozerám.. je to, akoby som nám videla do duše.. (Mimochodom, tieto fotky vznikli jeden-dva dni po splnení nášho sna o svadobnom fotení v Paríži ;)..)
Celé leto som snívala o tom, aké by to bolo, byť aspoň na jeden deň vílou.. 🙂 V krásnych rozoviatych dlhých šatoch, s kvetinovou korunkou vo vlasoch.. pobehovať bosá po lúke, hrať sa s vetrom a cítiť posledné mäkké dotyky slabnúcich slnečných lúčov.. Pravidelne som si vyčleňovala oddychový čas, keď som pri fotkách z celého sveta snívala tento svoj malý letný vílovský sen.. 🙂 Dohodli sme sa na fotení s kamarátom, no termín sme stále posúvali.. zosúladiť viacerých zainteresovaných a ešte aj počasie na konci leta nebolo vôbec jednoduché.. Dni sa skracovali, listy začínali žltnúť a opadávať, slniečko svietilo čoraz slabšie.. nebolo to už celkom ono.. Ešte deň pred fotením sme váhali, či do toho ísť alebo to odložiť o rok.. Nebolo to dokonalé, slnko nám zašlo skoro hneď po príchode na miesto a na konci som sa už celá triasla od zimy, no napriek tomu to bolo krásne a som veľmi rada, že sme si to aspoň vyskúšali a zostalo nám niekoľko pekných fotiek na pamiatku.. Musím však povedať, že byť vílou len jeden deň určite nestačí :)!!!
Paríž je sen.. neviem, ako to robí, ale skrátka je.. 🙂 A je jedno koľkokrát sa v ňom tlačíte v dave turistov, či je vám teplo, zima, alebo tak akurát.. Paríž snom vždy ostane.. Snom a láskou na celý život.. Miestom, kam sa vždy radi vrátite.. Teda, aspoň u mňa je to tak :).. Zakaždým, keď som počúvala Lanu Del Rey ako spievala „take me to Paaaris..“, cítila som nutkanie schytiť sa a ísť tam.. akoby mi spievala z duše :).. „Let’s go there and never look back.. Paris.. we can be crazy like that.. Under the stars we are, we are dreaming…. of Paris..“