Kým minulý rok by mohol niesť podtitul „Na ceste k vyhoreniu“, tento rok viem pokojne už teraz, v jeho polovici, označiť nálepkou „Na ceste (späť) k sebe“..
Ako to celé začalo..
Celý minulý rok som sa cítila veľmi veľmi unavená.. Zo všetkého.. A cítila som, že si potrebujem oddýchnuť.. No nešlo to.. Nevedela som si to dovoliť.. Nie keď toho bolo ešte toľko čo robiť, stihnúť, skúsiť, dosiahnuť.. Postupne som si uvedomila, že najviac unavená som zo všetkých tých nárokov, ktoré na seba mám ja sama (ale aj z toho, že medzi energiou, ktorú som zo seba vydávala a ktorá sa mi vracala, bol priepastný rozdiel)..
A v lete, keď som mala plán najviac oddychovať, to celé vyvrcholilo.. Myslím, že to bolo tým, že pohár už pretiekol a bolo toho príliš veľa už príliš dlho a na oddych už bolo prineskoro.. Ten „zlom“ som si uvedomila pri pivonkovom flatlay fotení (spomínala som to neskôr aj v tomto poste).. Viac som začala vnímať ten vnútorný hlas, ktorý na mňa tlačil, aby som robila stále viac a viac.. a skúšala ešte raz, ešte inak, ešte lepšie, ešte ostrejšiu snímku, ešte plynulejší záber do videa a pod… a ja som už nevládala.. No aj tak som poslušne robila x.-tý záber do videa a x.-tú snímku tej istej scenérie.. Až kým ma to nezlomilo..
Začala som fotiť menej.. Len to najnevyhnutejšie.. Ten hlas mi z fotenia zobral všetku radosť.. A o čom by boli Fotky pre radosť bez radosti? Takto to išlo niekoľko mesiacov.. Kým som sa naučila prijať fakt, že keď je toho príliš veľa naraz, znamená to, že niečo musím pustiť.. Kým sa mi konečne podarilo začať oddychovať.. Kým som sa naučila rozkúskovať si všetko na menšie, lepšie stráviteľné úlohy.. Kým som začala fotiť opäť s radosťou a (takmer) bez stresov.. Kým som si dovolila byť k sebe o niečo lepšia.. a prijala som fakt, že nemusím (a ani nemôžem) byť dokonalá vo všetkom a naraz..
Celý život som bojovala.. Nastal čas odpustiť si a prijať sa..
Kľúčový, prelomový moment a akýsi neoficiálny začiatok Návratu k sebe sa udial začiatkom mája.. Robila som výber fotiek z Brooklyn Bridge a bola som veľmi nespokojná.. V duchu som si ich porovnávala s fotkami spred 5 rokov, môj vnútorný kritik si išiel svoje a to, že sme nemali ani náhodou ideálne podmienky, nebral vôbec do úvahy.. Uvedomila som si pritom, ako veľmi som na seba (ešte stále!) zlá za to, keď niečo nedopadne dokonale.. Čo zlá, niekedy som na seba vedela byť až krutá.. Teraz, s odstupom času, však už chápem, prečo to tak bolo.. bol to môj pomýlený neláskavý obranný mechanizmus..
Pri úprave týchto fotiek som si spomenula na naše nové nálepky pre radosť a v duchu som si jednu z nich prilepila na dušu.. „Odpúšťam si“.. a ten večer som zaspávala so slovami „Odpúšťam si, že nie som dokonalá..“
NeDokonalá
Náramok z kolekcie NeDokonalá od Petry Toth si ma našiel v tom správnom čase a perfektne zapadol do mozaiky môjho Návratu k sebe.. po odpustení tak mohlo spolu s náramkom prísť aj prijatie svojej nedokonalosti..
Keď som sa spontánne pustila do fotenia pre radosť a zaostrovala som na jednotlivé písmená náramku, párkrát som videla (alebo som si skôr domyslela, ako to býva, keď preletíme pohľadom text a domyslíme si niečo iné..) slová pokoj, pokora a nebo.. Pousmiala som sa a povedala som si, že sa k nim ešte v myšlienkach vrátim..
Pokoj – keď v duši stíchnu všetky nezmyselné boje (a pokusy o dokonalosť)..
Pokora – keď prijmeme, že sme nedokonalé a vieme, že je to tak v poriadku..
Nebo – keď sa už nemusíme snažiť byť dokonalé, ale môžeme si vydýchnuť a byť také, aké skutočne sme..
Ja náramky moc nenosím, ale tento som si zamilovala a budem ho nosiť hrdo, aby mne aj druhým stále pripomínal krásu nedokonalosti..
Chýbala som si..
V seriáli The Marvelous Mrs. Maisel (v jednej z tých starších, naozaj úžasných sérií) bola časť o tom, ako Rose odišla do Paríža.. Keď za ňou jej dcéra Midge a manžel Abe prišli, hovorili jej, že im chýba a ona na to odpovedala, že aj ona si chýbala.. Keď som to videla prvý (a druhýkrát), prišlo mi to také smutnosmiešnosebecké, ale hlbšie som sa nad tým nezamýšľala..
Spomenula som si na tú scénu tieto dni a konečne som Rose pochopila.. Aj keď som bola so sebou každý deň, aj keď som sa častokrát nejakým spôsobom riešila, chýbalo mi to pravé stretnutie a spojenie so sebou.. S tým mojím lepším, šťastnejším a nadšenejším ja..
Nie je jedno, ako čas pre seba (s)trávime či ako ho naplníme.. Je čas pre seba, keď sa pred sebou skrývame alebo pred sebou dokonca utekáme (u niekoho to môže byť napríklad strácanie sa v knihách, filmoch či seriáloch, u iného utápanie sa v nadmernom množstve práce, u ďalšieho zas úteky na dovolenky pred realitou).. Nehovorím, že tráviť takto čas je zlé alebo že vyššie uvedené aktivity sú škodlivé.. (myslím teraz na prípady, keď je zámerom útek pred sebou, svojimi myšlienkami a problémami..) Veľakrát to dobre padne, častokrát to môže byť aj liečivé či inak (inšpiratívne) prínosné.. Niekedy je to dokonca presne to, čo v danom období života potrebujeme. Na nejakú dobu. No problémom takéhoto času pre seba je, že keď sa pred sebou pridlho schovávame, môžeme sa od seba (a svojich snov) až príliš vzdialiť.. Tak, že si po čase budeme chýbať..
No a potom je tu čas pre seba, keď sa k sebe vraciame a opäť sa spoznávame.. (môže to byť napríklad pri journalingu, pravidelnom vypĺňaní Diára udržateľného šťastia alebo pri aktivitách, ktoré nás najviac bavia a napĺňajú).. Tento čas je vždy prínosný, očistný a povznášajúci.. Vďaka takémuto času pre seba môže naša duša (roz)kvitnúť.. Častokrát nám však čosi bráni si ho venovať.. Aj keď vieme, že nám to prospeje, podvedome sa tomu vyhýbame a skúšame všeličo iné (čím sa nakoniec vyhýbame samy sebe..)
Chcem si venovať viac skutočného času pre seba.. Chcem sa naozaj pravidelne venovať journalingu, lebo viem, že mi to pomáha.. Chcem si pravidelne vypĺňať Diár udržateľného šťastia, lebo viem, že mi to pomáha a robí radosť (nielen môjmu súčasnému ale aj budúcemu ja).. Chcem sa vrátiť k svojim pravidelným rituálom.. Chcem viac fotiť, viac písať, viac tvoriť.. Pre seba.. Bez stresov a úzkostí.. Bezstarostne, len s čistou láskou a radosťou.. Tak, ako kedysi..
.. a preto budem so sebou častejšie..
Chýbala som si a preto som si vymyslela výzvu #budemsoseboucastejsie.. Pravidlá sú jednoduché, s pomocou našich 3 papierových radostí si budem venovať viac toho kvalitného, prínosného času pre seba – vďaka Diáru udržateľného šťastia budem každý deň vnímať svoj spánok, svoje emócie, preciťovať vďačnosť, prijímať pochvaly a oslavovať malé víťazstvá.. Každý týždeň sa dvakrát zastavím – pri plánovaní a zhrnutí svojho šťastného týždňa v našom novom týždennom plánovači. Každý mesiac sa (minimálne) dvakrát zastavím – pri plánovaní a zhrnutí svojho šťastného mesiaca v Diári udržateľného šťastia. Každý týždeň sa minimálne raz budem venovať journalingu.. aby som zo seba dostala a pomenovala všetky emócie.. a zodpovedala si na všetky svoje (často nevyslovené) otázky..
Bonus: Raz za čas sa vrátim k svojim snom, plánom a predsavzatiam zo začiatku roka..
To je všetko.. Zaberie to pár minút denne, nie je to pre mňa žiadna novinka, viem z teórie aj praxe, že to pomáha, no aj tak som to posledné mesiace „flákala“.. a už som to začala cítiť.. Preto sa chystám k týmto papierovým rituálom vrátiť..
Ako to dopadlo..
Čo sa dialo počas mojej mesačnej výzvy #budemsoseboucastejsie
Návrat k sebe s výzvou #budemsoseboucastejsie som si vymyslela v prvej polovici mája a „oficiálne“ som začala 15.5.2023. Vedela som, že mi to pomôže, no zároveň som nemala žiadne predstavy či očakávania, ako to bude prebiehať.. V prvé dni som sa cítila veľmi podobne, ako keď som začínala testovať cvičenia z nášho úplne prvého zápisníka Tajomstvo udržateľného šťastia.. (viac v tomto poste) Akoby sa mi diali malé každodenné zázraky.. (z toho neskôr vznikol aj podtitul značky eshopu #myeverydaymagic)
Začala som si spisovať (aj zdieľať) malé veľké zmeny, ktoré sa mi na tejto ceste (späť) k sebe diali.. Veľmi ma totiž baví sledovať všetky tie pokroky a fascinuje ma, ako sa dokáže vnútorný hlas v čase meniť.. Verím, že to, že sa mi po mnohých náročných mesiacoch odpojenia od seba podarilo vrátiť späť k sebe, môže inšpirovať a povzbudiť aj ďalšie ženy, ktoré sa na túto cestu chystajú, no možno ešte nemajú odvahu na ňu vstúpiť (samy)..
Tu je niekoľko zmien, ktoré som na sebe spozorovala za necelé 2 týždne výzvy:
1. celkovo mám oveľa lepšiu náladu
2. cítim príval novej tvorivej energie
3. myslím pozitívnejšie a viac si verím, bez toho, aby som sa o to nejako vedome snažila
4. pociťujem oveľa menej stresu
5. mám lepší pocit naplnenia aj z roboty, ktorá ma predtým nebavila
6. som viac motivovaná
7. som na seba lepšia.. (dovolím si aj voľnejší deň, lebo viem, že ďalší deň si to vynahradím)
8. po dlhom čase som sa cítila opäť ako ja kedysi
9. dostavila sa celá smršť nápadov
10. aj napriek tomu, že niektoré noci som spala veľmi zle, nemalo to na mňa cez deň taký (negatívny) dopad ako kedysi
11. pri náročných a kedysi stresových situáciách som viac prítomná, uvedomujem si svoje reakcie a vidím, že ich zvládam neporovnateľne lepšie.. dokážem si zachovať svoj pokoj, nevybuchnem, nezvýšim hlas, nenechám sa vytočiť..
12. pracujem efektívnejšie, stihnem viac za menej času.. (kedysi som pri stresovaní „čo skôr“ zostala paralyzovaná alebo mala sklon k prokrastinácii a tým pádom som toho stihla menej..)
13. pustila som veci, s ktorými som nebola vysporiadaná a spokojná (a neboli pod mojou kontrolou).. aj keď ich zmena nebola možná a nezávisela odo mňa, stále vo mne prebiehal vnútorný boj o to nejako to napraviť.. dovolila som si ich prijať také, aké sú, dovolila som si prestať sa snažiť a ísť ďalej..
14. aj vďaka vyššie spomenutému som začala opäť snívať
15. venujem sa opäť pravidelnejšie meditácii, čo tiež určite pozitívne vplýva na všetky tieto zmeny
16. aktivity, ktoré ma kedysi neskutočne stresovali, ma už takmer vôbec nestresujú a tak si ich viem viac užiť a tešiť sa z nich
17. za chyby či nedokonalosti sa netrestám a nebičujem, beriem ich ako súčasť života, realisticky a láskavo si zdôvodním, prečo sa to stalo a prakticky a pokojne si naplánujem riešenie a nápravu v čo najbližšom možnom čase
18. konečne cítim, že u mňa prevláda láskavý hlas nad vnútorným kritikom
19. dokážem sa pochváliť, sama pred sebou, pred kamoškou, či verejne na sociálnych sieťach
20. viac preciťujem vďačnosť a cítim sa šťastnejšie
Vďačnosť
Jednu dôležitú vec by som k tomu celému chcela napísať.. Na tej ceste k sebe – k svojmu lepšiemu a láskavejšiemu ja – som nebola sama.. Predtým, ako som sa naučila byť k sebe láskavá, pochváliť sa za svoje úspechy a nepočúvať len svojho vnútorného kritika, boli ku mne láskaví ľudia v mojom okolí.. Vypočuli, pochopili, povzbudili, pochválili.. Bez nich by som to tak skoro nedokázala.. Takže veľká vďaka patrí môjmu manželovi Tominovi, spolutvorkyni, „spolutrpiteľke“ a kamarátke Silvi, kamarátke (aj keď na diaľku) Maruške, ďalším kamarátkam, našim ambasádorkám z D&L family, mojej terapeutke a každej jednej z vás, ktorá mi za posledné mesiace niečo milé a povzbudivé napísala.. Naozaj na tom záleží.. Niekedy to dokáže zázraky.. Niekedy to dokáže liečiť..
Druhá polovica mesiaca výzvy so sebou priniesla tieto pocity a uvedomenia:
21. Cítim, že čím viac energie mám, tým viac jej viem dať aj iným (čo pomáha v prehlbovaní vzťahov)..
22. Uvedomujem si však, že si musím dávať pozor na to, aby som to s tým výdajom energie neprešvihla (najmä pri flow v práci, niekedy musím prestať v najlepšom a zvyšok si nechať na neskôr..)
23. Vnímam, že dobitie bateriek v podobe oddychu bez zoznamu „oddychových úloh“ pre mňa stále nie je úplne komfortné.. Všimla som si totiž, že sa pravidelne počas mojej offline soboty cítim o niečo menej šťastne či spokojne, čo je spôsobené tým, že si svoje šťastie a hodnotu stále spájam s tvorivosťou a produktivitou..
24. Počas dní pred odchodom na dovolenku som bez stresov a zvládam robiť aj „niekoľko vecí naraz“, bez toho, aby som vybuchla.. Je to pre mňa zvláštne nezvyčajný pocit.. Hľadám tam niekde v hrudi to napätie, na ktoré som bola zvyknutá, ktoré mi robilo spoločnosť počas najhektickejších dní a nachádzam „len“ pokoj a rozvážnosť..
25. Posledný večer pred dovolenkou (kedy by u mňa inak vrcholil stres a napätie) som si vedela dopriať a vychutnať romantickú chvíľku pre seba..
26. Dovolenku si viem viac užiť a vychutnať bez stresov, nerozhodí ma ani menšia zmena plánov..
27. Po dovolenke mám príval energie a obrovskú chuť pracovať a tvoriť (no opäť si dávam pozor na to, aby som to neprepálila)
28. Môj vnútorný kritik síce úplne neodišiel, no má nového protihráča – láskavý hlások vnútorného fanúšika..
29. Už so sebou a svojimi nedokonalosťami toľko nebojujem, naopak, učím sa ich prijímať, prijímať aj seba takú, aká som.. a hľadať krásu aj v nedokonalosti..
30. Neviem ešte síce, aké to je žiť tak, že sa nemusím neustále snažiť o dokonalosť, no už tuším, že nedokonalosť so sebou prináša akúsi voľnosť a slobodu, ktorá mi celý život chýbala.. Zatiaľ síce nie som pripravená vzdať sa tých vzácnych kúskov dokonalosti, ktoré si môžem čas od času dopriať či vytvoriť, no s radosťou vítam pokoj, ktorý prichádza s vedomím, že nemusí byť všetko dokonalé..
31. Uvedomila som si, aké ľahké je zabudnúť, ako ťažko nám kedysi bolo.. aj že ako veľa sa toho vie zmeniť za niekoľko mesiacov, keď postupne začneme púšťať to, čo nás ťaží, odpustíme si, prijmeme sa a začneme byť k sebe lepšie..
32. Začala som sa o seba viac starať.. Nie preto, aby som lepšie vyzerala, ale preto, aby som sa lepšie cítila..
33. Cítim, že sa opäť rozhorela iskra potrebná na zvládnutie (staro)nového srdcového projektu, na ktorú som tak dlho čakala..
Nemusí byť všetko dokonalé
Ako „liečiacu sa perfekcionistku“ ma veľmi pobavilo zistenie, že naozaj nemusím robiť všetko dokonale, aby sa dostavili výsledky.. A preto by som chcela povzbudiť aj tie z vás, ktoré sa obávate toho, že nebudete vedieť/stíhať/zvládať zapisovať všetko „podľa pravidiel“.. Prezradím vám tajomstvo – žiadne pravidlá s veľkým P neexistujú.. Každá si môže vytvoriť svoje vlastné pravidlá, ktoré jej budú vyhovovať a ktoré u nej budú fungovať.. Pravidlá tejto výzvy, ktoré som vymyslela, sú len akési láskavé odporúčania, ktoré vám môžu pomôcť.. Nič vám však nepomôže, keď to budete robiť nasilu a s nevôľou..
Zistila som napríklad, že sa nič nestane, keď kvôli dovolenke niekoľko dní z výzvy „vynechám“, resp. nedodržím úplne.. Akurát sa proces trošku spomalí.. A ak chcem, vždy si ich môžem „dobehnúť“ neskôr (ale aj nemusím)..
Taktiež som si uvedomila, že „journaling“ – teda vypísanie sa zo svojich pocitov – nemusí byť vždy na papieri (aj keď to má svoje benefity), častokrát rovnako dobre poslúži aj zdieľanie svojich pocitov online (u mňa tieto dni napr. v stories alebo v postoch na Instagrame) alebo offline – vyrozprávaním sa blízkej osobe.. Ak máme svoj „kanál“, ktorým sa naše emócie a pocity dostanú von, nemusíme na seba tlačiť, aby sme to mali aj písomne v zápisníku.. a nemusíme mať za to výčitky.. Journaling nám má pomáhať uvoľniť sa, nie si narobiť na seba ďalší tlak..
Čo som zistila, že mi perfektne funguje (a James Clear – autor knihy Atómové návyky – by mal zo mňa radosť), je nechať si diár a týždenný plánovač uprostred stola tak, aby som ich mala vždy pod nosom a aby mi doslova ráno až „zavadzali“ a musela som si ich vyplniť pred tým, ako začnem robiť čokoľvek iné.. Zdá sa to byť maličkosť, ale aj pri tomto môže platiť „zíde z očí, zíde z mysle“, ak nemáte vybudovaný dostatočne silný návyk.. tak prečo si nepomôcť?
Balíčky „Návrat k sebe“
Popri tejto mojej výzve a osobnom experimente sme do ponuky na eshop zaradili aj balíčky s názvom „Návrat k sebe“, určené na spojenie so svojím lepším, láskavejším, šťastnejším a (s)pokojnejším ja (dostupné v 4 variantoch a 3 cenových kategóriách – deluxe, standard a economy).. Ako som vyššie spomínala, vôbec nejde o to, aby ste robili všetko dokonale, podľa „pravidiel“ a preto vás ani nenútime, aby ste si kúpili všetky zápisníky (a diár), ktoré k tomu využívam napríklad ja.. Keďže vieme, aké úžasné to je, po mesiacoch chýbania si, vrátiť sa k späť sebe, chceme vám len na tejto ceste pomôcť a spríjemniť vám ju..
Začnite druhú polovicu tohto roka inak, buďte k sebe lepšie a buďte so sebou častejšie.. Nech vám v tom naše papierové radosti pomáhajú..
Toto leto bude pastelové!
Nielen na oko ale aj na duši.. Budem snívať v odtieňoch bledomodrej a žiť v odtieňoch ružovej..
Verím, že toto leto bude prelomové.. Leto znovuzrodenia.. Leto návratu k sebe samej.. Leto, kedy sa budem viac tešiť a menej trápiť.. Leto, kedy si konečne odpustím a pustím kopec vecí, ktoré ma ťahali dolu a dozadu, aby som mohla vpustiť nové veci, ktoré ma budú viesť nahor a vpred.. Leto, kedy sa konečne prijmem a budem svojou najlepšou kamoškou..
Aké leto si spravíte vy?
